So svojou slušnosťou a naivitou sa Dubček neprejavoval ako človek, ktorý raz ovplyvní svetové udalosti. Keď sa v roku 1968 stal predsedom Komunistickej strany Československa, bol iba jednou z malých figúriek v sovietskom tábore.

Neskôr, po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, Dubčeka vlastná melanchólia a fatalizmus pripravili o silu postaviť sa proti sovietskemu násiliu. Po potlačení Dubčekovej Pražskej jari sa s existenciou komunizmu zmieril aj Západ. Sovietsky zväz už neexistuje. Pražská jar sa nemohla skončiť lepšie, uzatvára The Daily Telegraph.