ila už po tretíkrát, patria i ľudovými motívmi vyzdobené rodinné domy, dvory či ploty. Sobota ponúkala na vlastné oči vidieť ako voľakedy vyzeral deň na hrušovských lazoch. Tvorili ho ukážky žatvy od kosenia obilia, viazania do snopov, skladania, zvážania, až po mlátenie na starej mláťačke, ale aj ručne. Vyskúšať si to mohli i samotní diváci. Na inom mieste zas videli stavbu tradičnej kamennej pece, v ktorej údajne ešte aj dnes niektorí Hrušovčania pečú chlieb a klasické perníky, pečivo z chlebového cesta pripomínajúce malé posúchy. Tie si popri suveníroch, kožených výrobkoch alebo medovníkoch mohli tiež zakúpiť. Podľa miestnej pekárky, ktorú všetci volajú tetka Pavlína, dnes už málokto považuje chlieb za dar boží. Oni ho "piekavali" raz za týždeň a jedli aj keď bol suchý, napríklad nadrobený do mlieka. Podľa rozprávania starých Hrušovčanov vraj ich obec dostala názov podľa miesta, kde sa usadil prvý osadník, čiže pod hruškou. Vraj ani zďaleka nešlo o bohatú obec. Ľudia sa tam živili poľnohospodárstvom a spracovaním dreva, a práve tieto témy na Hontianskej paráde dominovali.