"Sme tu všetci, ktorí tu máme byť," uzavrela herečka Zuzana Kronerová (tentoraz v role diváčky) krátky dialóg s protagonistom brnianskeho HaDivadla Jánom Sedalom, ktorý priznal v závere sobotňajšieho večera na nádvorí bratislavskej Starej radnice svoje obavy z toho, či predstavenie Proklatec bude mať vôbec nejaké publikum. Pritom práve toto divadlo má už pomaly dve desaťročia aj v Bratislave (tu osobitne i vďaka domovským väzbám práve Jána Sedala, ktorý pred dávnymi rokmi odtiaľto odišiel naplniť svoj divadelný osud do Prahy a Brna) nemálo svojich verných a vďačných divákov a ich časté cesty na predstavenia "Hanákov" do brnianskeho Kabinetu múz sú stále samozrejmosťou a sviatkom zároveň. Horúčavy predošlých dní však akoby oslabili propagáciu podujatia i pozornosť milovníkov dobrého divadla, a preto aj viacerí "štamgasti" len tak-tak zaregistrovali prítomnosť svojich a až v poslednej chvíli zaplnili radničné nádvorie.
Brniansky ansámbl, ktorý je minimálne pre jednu generáciu priam kultovým divadlom, predviedol, ako vyzerá pozdrav tým, ktorí odišli príliš skoro. Hudobný skladateľ a básnik Jiří Bulis, ktorý zahynul pri autonehode pred piatimi rokmi, patril ku kľúčovým postavám súboru. Mozaika z pesničiek, ktoré skladal pre HaDivadlo (ale aj pre Polívkovu Husu na provázku a ďalšie domáce i zahraničné divadlá, či filmy Chytilovej alebo Jakubiska), inscenovaná Arnoštom Goldflamom v muzikantovej obľúbenej (dnes už nejestvujúcej) cukrárni Kolbaba aj s jej grotesknými postavičkami a umelým rybníčkom, nemohla nebyť nostalgická. Pravda, ak možno hovoriť o nostalgii, keď divákovi takmer celý čas nezmizne z tváre príjemný úsmev; keď ho z javiska ovieva pohoda a obohacuje zrozumiteľné posolstvo o tom, že pôvabne veselý a súčasne decentný a nepatetický spôsob pozdravu tomu, kto "sa nestačil ani rozlúčiť", je zároveň aj cestou k jeho hlbšiemu spoznaniu. A tým aj možnosťou adekvátnej dodatočnej rozlúčky s Jirkom Bulisom, ktorú v sobotu vydarené soirée bratislavskému publiku poskytlo.
