Prezident Bill Clinton krátko po útoku amerických ozbrojených síl vyslovil spokojnosť s útokom na teroristické základne v Afganistane a na objekt v sudánskom Chartúme, v ktorom sa mali údajne vyrábať chemické zbrane. Najväčší objekt záujmu Američanov, Usama bin Ladín (41), však zatiaľ úspešne uniká. Saudskoarabský moslim, milionár, žije pod ochranou fundamentalistického hnutia Taliban v Afganistane. Obvinenia Spojených štátov z účasti na bombových útokoch proti americkým veľvyslanectvám vo východnej Afrike včera Ladín v telefonickom rozhovore pre pakistanský denník The News odmietol. Zároveň však vyzval moslimov, aby "svätou vojnou" (džihád) vyslobodili posvätné miesta islamu od Židov a Američanov. Táto výzva sa nápadne podobá cieľom zverejneným Oslobodzovacou armádou islamských svätyní, ktorá sa k atentátom prihlásila.

Bin Ladín vyhlásil pred dvoma rokmi "svätú vojnu" proti americkým vojakom rozmiestneným v jeho rodnej Saudskej Arábii. Spojené štáty ho podozrievajú aj z účasti na bombových atentátoch proti americkým základniam v Saudskej Arábii v rokoch 1995 a 1996, keď prišlo o život 24 Američanov. Zbrojný arzenál Ladínových militantných ozbrojených skupín - hovorí sa o 4 až 5 tisícoch aktivistov - je vskutku dostatočný na to, aby sa mali Spojené štáty na pozore: rakety zem-vzduch, mínomety aj tanky ukryté na rôznych miestach Afganistanu. Pre Clintonových bezpečnostných poradcov nie je Ladín novým nepriateľom, ktorý sa objavil sčista-jasna. Ladín odišiel do Afganistanu, keď mal 19 rokov a najprv sa vysporiadal s vojakmi bývalého Sovietskeho zväzu, keď nechýbal pri najtvrdších potýčkach s vtedajšími okupantmi tejto krajiny a vydobyl si povesť statočného bojovníka. Zo Saudskej Arábie, kde vyštudoval manažment a ekonómiu, definitívne odišiel v roku 1991. Saudská Arábia mu po výzve, aby sa vrátil, odobrala občianstvo, pas a nezabudla zmraziť ani jeho účty. Odhady Ladínovho majetku sa pohybujú medzi 250 a 300 miliónmi amerických dolárov.

Autor: r