Na rozdiel od oficiálnych predstaviteľov sa profesor Ing. Vojtech Klíč nemohol prihovoriť niekoľkým desiatkam prítomných, ktorí si včera pri hrobe Alexandra Dubčeka na bratislavskom cintoríne v Slávičom údoli zaspomínali na tragické augustové dni. "Je to škoda," povedal mimoriadne smutným hlasom profesor Klíč pre SME po tom, čo sa mu nepodarilo prihovoriť ani prítomným zahraničným hosťom. Špeciálne na tento deň som zložil básničku, ktorú som chcel všetkým zarecitovať." Básničku, ktorú vytiahol z hrubého fascikla s vlastnou tvorbou, si tak na pamiatku zobral aspoň pracovník tlačového oddelenia sociálnych demokratov (SDSS). Profesor Klíč patrí medzi pamätníkov, na košeli mal včera pripnutú pamätnú zástavku s portrétom Alexandra Dubčeka. "Tie necelé dva roky - od jesene 1967 až do leta 1969, boli pre mňa záchranou, jedine vtedy som mohol slobodnejšie žiť a pracovať," povedal nášmu denníku. Pred začiatkom spomienkovej akcie položil český veľvyslanec na Slovensku R. Slánsky k Dubčekovmu hrobu tri vence. "Za českú vládu, české ministerstvo zahraničných vecí a za české veľvyslanectvo na Slovensku, povedal pre SME. "Alexander Dubček je veľkou osobnosťou československých dejín. Jeho meno zostane navždy spojené s veľkým pokusom o prekonanie totalitarizmu, vnútorné úspešným, ale zastaveným vonkajšou silou," zaspomínal si český veľvyslanec. Okrem mnohých vyznaní na osobu Alexandra Dubčeka v slovenskom, českom, nemeckom a francúzskom jazyku odznel včera pri hrobe symbolu vtedajších udalostí aj Záhradník z Bratislavy - známa francúzska pieseň, ktorá má vlastnú históriu. Autor jej textu patril k televíznemu štábu francúzskych novinárov, ktorí chceli ešte pred novembrom 1989 urobiť s Alexandrom Dubčekom rozhovor. Nedostali sa však cez príslušníkov ŠtB, ktorí Dubčeka strážili, a tak ho videli, len ako pracuje pred domom - ako záhradník...