bratislava (sme - ľudovít petránsky ml.) - "Veľa ráz v živote som si musel položiť otázku: Má zmysel to, čo robím? Je báseň ešte niekomu potrebná? A nevedel som si dať jednoznačnú odpoveď." Hoci úvaha barda slovenskej poézie 20. storočia Milana Rúfusa (1928) je na prvý pohľad skeptická, jeho poézia ani zďaleka nie je "hlas volajúceho na púšti". Naopak, Rúfusove básne, prameniace z čistej studne duchovného sveta, sa už dávnejšie stali inšpirujúcimi aj pre zahraničie. Posledný príklad pochádza z Bulharska. Prekladatelia D. Nejčevová a D. Stefanov pripravili do bulharského jazyka výber z Rúfusových básní, ktorý pod názvom Stránky z osudu bol vo štvrtok prezentovaný v Bulharskom kultúrnom a informačnom stredisku v Bratislave. "Keď sme prišli za Milanom Rúfusom a spýtali sme sa ho, čo by vybral zo svojej poézie na preklad, odpovedal, že to nechá na nás," povedala prekladateľka D. Nejčevová. "Tak, ako je plná úcty k životu jeho poézia, tak aj Milan Rúfus nosí v sebe ľudskú pokoru, ktorá je príznačná pre veľkých umelcov. A prečo sme sa rozhodli preložiť Rúfusovu poéziu do bulharčiny? Pretože jeho tvorba je ako košatý strom skláňajúci svoje majestátne konáre ku všetkým ľuďom sveta, ktorí veria v morálnu a duchovnú silu. Z päťdesiatich dvoch vybraných básní doslová kvapká človečina, cítiť v nich existenciálne zamyslenia nad osudom človeka, ale i smäd po dobrote a kráse. Som rada, že som mohla tohto výnimočného človeku stretnúť a prekladať jeho básne." I keď samotný M. Rúfus pre nepriaznivú zdravotnú situáciu na podujatí nebol, prítomnosť čestného prezidenta 18. svetového kongresu básnikov, ktorý sa koná v týchto dňoch v Bratislave, bola prítomná i v ďalšej knižnej prezentácii. Bol ňou najnovší básnický opus Milana Rúfusa s názvom Vážky, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov. Voľne parafrázujúc zodpovednú redaktorku vydavateľstva, poetku D. Podrackú, sú to básne, ktoré vznikajú pod krížom zaveseným v spisovateľovej izbe, pričom "originál" pochádza a zároveň zostáva v náručí Syna božieho. Vážka, to nie je len hmyz s blankytnými krídlami, ale aj duchovný prejav, v ktorom sa na miligramy "vážia" ľudské cnosti. Slovenský kandidát na Nobelovu cenu za literatúru, ktorý v decembri oslávi svoje sedemdesiatiny, vytrvalo rozdáva svoje poznanie, že svet človeka je neznesiteľne ľahký... Svetový kongres básnikov vyvrcholí zajtra o 16.00 h v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca, kde bude Pocta Jánovi Smrekovi - literárny program k 100. výročiu narodenia básnika.