Minulotýždňový žreb európskych pohárov vo Viedni určil hádzanárskych súperov len štyrom slovenským zástupcom - VSŽ Košice (Sporting Lisabon), ŠKP Bratislava (Generali Terst), Duslu Šaľa (Dunaferr SE) a SCP Ružomberok B. Bystrica (CS de Madeira). Ďalšie kvarteto, muži Topoľčian a Prešova, ženy Nitry a bratislavskej Chirany Prema, právo účasti v prvom kole nevyužili. V takom slabom zastúpení slovenské tímy od osamostatnenia do pohárových bojov nikdy neštartovali. Vlani nás reprezentoval poltucet, predvlani päť tímov, tri roky predtým skúšala šťastie kompletná osmička. Chuť merať si sily s najlepšími slovenským tímom nechýba, červenú im vystavila zlá ekonomická situácia. Najzarážajúcejší a najsmutnejší je prípad Topoľčian, ktoré vlani získali svoj tretí titul majstra Slovenska. Ani eufória po dramatickom finálovom boji s Košičanmi nedotiahla klubu väčšieho sponzora. Hlavného sponzora žochári nemajú, malí prispievatelia na chod klubu vrátane účasti v európskom pohári nestačia. Podľa slov prezidenta klubu Štefana Uhlára na vykrytie nákladov pre Ligu majstrov potrebovali okolo 380 tisíc Sk, a tie klub k dispozícii nemal. Horko-ťažko vraj zohnali peniaze na zabezpečenie nadchádzajúcej sezóny. Z tímu odišli také opory ako Galkauskas, Žgančík, Tyškovskij, Jakubička či Bergendi, väčšine sa však končila zmluva, a tak za prestup sa peniažky do kapsy klubu príliš nehrnuli. Posledným zúfalým pokusom bolo získať financie postupne - každé kolo, do ktorého sa Topoľčany dostanú, by ekonomicky zabezpečil vždy iný sponzor. Ani tento návrh však úspech neslávil, a tak extraligového šampióna v pohárovej Európe neuvidíme. Eventualita požiadať o výpomoc Slovenský zväz hádzanej nemá opodstatnenie, ten sa topí v rovnakých problémoch. Slovenská hádzaná peniaze jednoducho nemá. Nečudo, že tohtoročné topoľčianske plány už tak ambiciózne nie sú. Trojnásobný šampión na titul nepomýšľa, radšej vraj bude budovať mužstvo pre rok 2000, keď by mala odštartovať spoločná česko-slovenská liga, v ktorej by malo hrať osem tímov. Len aby nám po takýchto zbytočných európskych absenciách vlak s tými najlepšími neušiel ešte ďalej. Na účasť na svetovom či európskom šampionáte fanúšik tejto kolektívnej hry už poriadne dlho čaká. Rozhodnutiu Topoľčian sa čudovať nemôžeme, len je smutné, že kapitulujeme pred prvým hvizdom. Účasť Bystričaniek v tohtoročnom finále Pohára EHF a následné ponuky na turnaje najvyššej kategórie sú dôkazom, že cesta za úspechom na Slovensku zahataná nemusí byť. Účasť v európskom pohári je odmenou za ligové výkony, nie príťažou.