Šéftréner Slovenského atletického zväzu (SAZ) Ivan Čech tesne pred otvorením 17. európskeho šampionátu konštatoval, že "najlepšie je skočiť do akcie oboma nohami." Reagoval tak na skutočnosť, že v utorok, v úvodný deň podujatia, štartovali prakticky dve tretiny Slovákov, presne deväť z pätnástich. Nové vedenie SAZ si na najdôležitejšiu súťaž roka stanovilo skromne a opatrne reálny plán dvoch 8. a dvoch 12. miest. Keď v predpoludňajšom včerajšom rozbehu vypadol na 400 m Štefan Balošák, je zrejmé, že iba zázrak zachráni plánovaný zámer.
V utorok sme mali dve (možno tri) nádeje, aby Slovensko odštartovalo ME v pokoji a pohode. Chodec na 20 km Igor Kollár (33 rokov) i vytrvalec na 10 000 metrov Róbert Štefko mali v poli pretekárov (chôdza 33 účastníkov, 10 km 21 bežcov) šieste najlepšie výkony. Exaktná atletika vychádza z tabuľkových predpokladov, hoci práve pri oboch namáhavých a dlhotrvajúcich disciplínach sa mohlo v budapeštianskej "saune" prihodiť všeličo. Stalo sa na náš účet.
Tréner Juraj Benčík prechádzal včera predpoludním okolo šéfky našej výpravy a predsedníčky SAZ Márie Mračnovej ospravedlňujúco. Potom hovoril, listujúc, v štartovej listine. "Kollár bol v poli jedným z najskúsenejších. Tentoraz mu však nemôžem vyčítať taktickú avantúru, jednoducho nevládal. Na 7. km sa doslova a do písmena zastavil a stratil 28 sekúnd (I. Kollár sa po pretekoch priznal, že rozmýšľal vzdať preteky, nehovoril však o premýšľaní postojačky - pozn. red.). Ičov výpadok je iba sčasti dôsledkom zranenia na jar tohto roku. Príčina má trojročný dátum. Môj zverenec, ktorého pripravujem 16 rokov, si zmyslel, že v zime mu prospeje desaťtýždňová pauza, hoci metodika prikazuje nanajvýš mesačný oddych," hovoril Juraj Benčík a dokumentoval svoj názor na príklade plavkyne Moravcovej, ktorá si raz dožičila päťtýždňový oddych a lamentovala, ako sa nudila. "Dnes môže atletický tréner viac-menej odporúčať, nie prikazovať, hoci sme z Dukly," konštatoval nezmyselnosť takejto "demokracie" Benčík.
I. Kollár dostal z banskobystrickej Dukly "interný rozkaz", aby skončil do šiesteho miesta. Tvrdý cieľ v kontexte nevyznieva nelogicky, lebo rodák zo Žiaru nad Hronom má 33 rokov a nikdy výrazne nepresvedčil, hoci je dlhé roky našou jednotkou na 20 km. "Kollárovo 15. miesto je veľkým sklamaním a ja som som v prekérnej situácii. Dukla je profesionálny všešportový klub. Chôdza patrila medzi jej pýchy, dnešok je však iný. Napríklad aj motocyklista Katriňák alebo fittneska Žigalová robia stredisku lepší imidž než Kollár, hoci ich športy nie sú olympijské," dumal Benčík nad možnou otázkou: "Čo ak mi dá velenie príkaz rozhodnúť sa, či odporúčam podpísať zmluvu na ďalší rok pre Kollára alebo talentovaného Korčoka? Ťažká voľba, na ktorú teraz nedokážem odpovedať."
Na 10 000 m sa slimačím tempom viezol na konci 21 vytrvalcov štvrtý atlét z posledných ME v Helsinkách Róbert Štefko. Keď víťazný Portugalčan Antonio Pinto po piatich kilometroch zrýchlil, košický rodák nezareagoval: "Nevedel som sa v tom odpornom dusne nadýchnuť. Ak by som sa silil, asi by som sa vzdal. Vedel som, že na prvú šestku nemám, skúsil som skončiť aspoň do ôsmeho miesta. Na potvoru, ani som pri tej únave nezbadal, že ma na šachovnici predstihol ešte Dán Jorgensen. Ste prví, ktorí mi hovoríte, že som až desiaty," hovoril po pretekoch Štefko, aby na druhý deň sklamanie napodiv prehodnotil. "Ja v takomto teple jednoducho behať neviem. To, čo som v utorok dokázal, bolo v danej chvíli maximom. Iste sa neprihlásim na sobotňajších 5000 m, hoci odpadli rozbehy. Potrebujem oddych." Jeho tréner Dušan Valent mal iný názor. "Robo jednoducho nesmel pripustiť, aby pred ním vznikla až dvestometrová diera. Kričal som na piatom kilometri, aby zrýchlil. Uznávam, Robovi teplo nesedí, ale mal sa pokúsiť zvýšiť obrátky."
Štefko tvrdil, že mu chýbala iskra. Práve dnes, keď vo výprave panuje pokoj a mier, mala vzbĺknuť. Slováci však na Népstadione zatiaľ spia.
Autor: Budapešť