Kam speješ, Slovač? Túto otázku si kladieme už najmenej štyri roky. Okrem počiatkov neslobody a obmedzovania médií, smutne známej novely volebného zákona, okrem všetkých týchto problémov, ktoré vzdialili našu republiku na míle ďaleko od integrácie do euroatlantických štruktúr, zasiali naši politici medzi národ oveľa pálčivejšiu pliagu, ktorú "iba" demokratické voľby neodstránia. Naši vládni politici totiž zasievajú medzi mierumilovný a dobromyseľný národ obrovskú nenávisť a nevraživosť.
Extrémistická politika vládnych subjektov hraničí (v prípade SNS) až s rasizmom. Bude iste zaujímavé sledovať predvolebnú kampaň spomínanej strany. Postaví ju tak ako Sládkovi republikáni celú na nenávisti? Bude jedno, voči komu bude táto nenávisť nasmerovaná - voči Rómom alebo Slovákom maďarskej národnosti?
Keď si ráno kupujem SME a vidí ma deduško, ktorý náhodou číta iné noviny, verbálne i fyzicky na mňa útočí, vraj, kam ten národ takto dospeje? Naozaj, kam? On nestrpí vo svojej blízkosti iný názor a noviny, a k tým svojim sa naopak neprizná. Toto sa voľbami veru nenapraví, nech dopadnú akokoľvek. Obávam sa, že táto nenávisť vyvrcholí niečí oveľa horším, ako bola autohavária poslanca Fica, tesne po ktorej mu jeden pán namiesto poskytnutia prvej pomoci iba povedal, že najlepšie by bolo, keby sa všetci opozičníci pozabíjali na autách...
Ešte nie sme na konci boja o slobodu. Až bude náš národ jednotný a prestaneme sa deliť na koaličných a opozičných, môžeme sa stať súčasťou Európy. Iba ak budeme schopní zničiť i tie posledné korienky patologických režimov, môžeme začať budovať demokraciu. Až bude Slovač schopná navždy odpratať tých, ktorí medzi ňou narobili svár, hoci sami spievali Už nikdy žiaden svár.
Autor: VERONIKA GAJDOVÁ, Bratislava
