Do mixzóny, v ktorej sa delia pretekári o prvé dojmy s novinármi, vpochodoval po chodeckej dvadsiatke 33-ročný Igor Kollár s úsmevom, gogoľovským smiechom cez slzy. "Včera som skutočne "nekecal". Chcel som, mal som a do istej miery som musel skončiť veľmi dobre. Na posledných ME som bol siedmy, dvakrát na MS ôsmy. Teraz to už povedať môžem. Viac-menej som dostal v banskobystrickej Dukle "rozkaz" skončiť prinajhoršom šiesty. Koncepciu som rešpektoval, mám 33 rokov, nie som večným talentom, konečne sa patrilo niečo dokázať. Túžim súťažiť až po olympiádu v Sydney. Toto pätnáste miesto je však katastrofou," leskla sa prakticky holá hlava smutného Igora Kollára zohnutá o bariéru deliacu spovedaného a spovedníka. Musí je veľký, ale niekedy zlý pán. "Do siedmeho kilometra išlo všetko podľa predstáv, potom však prišla na mňa kríza, ktorú v tomto momente viem iba ťažko vysvetliť a vlastne sa ma na ňu ani nepýtajte," odpovedal slušne, ale už jasne smutný Igor Kollár. Do momentu, ktorý spomínal, sa skutočne veľmi takticky držal v popredí, moc sa nevytŕčal na oči rozhodcov, neraz však tempo udával. Napriek 15. miestu bol Kollár najlepší v chodeckej dvadsiatke, v ktorej na ME v Stuttgarte 1986 Jozef Pribilinec a v Splite 1990 Pavol Blažek získali zlato. Oboch trénoval Juraj Benčík, ten, ktorý tréneje aj Kollára i 29-ročného Róberta Vaníčka. Ten bol na budapeštianskom okruhu Kollárovým protipólom. "Začal som strašne zle. Až keď som zbadal pred sebou Igora Kollára, akoby som chytil druhý dych. Bolo však už veľmi neskoro a neveril som, že Igor je na takej zlej pozícii," konštatoval Košičan. Možno očakávať nástup mladých? Dvadsaťtriročný Erik Kalina ležal na odpočívadle a sotva sa zmohol na jedinú vetu: "Musím strašne veľa trénovať." Vetu vyslovil po pretekoch, v ktorých dosiahol "dorastenecký" čas 1:35:35 h. Slovenská chôdza na 20 km, naša parádna disciplína 80-tych rokov, z cesty okolo Népstadióna doslova odkrívala.
Autor: BUDAPEŠŤ
