ov "niečím, po čom šliapu úplne bezostyšne". Vyjadril niekoľkými jadrným vetami to, čo svojho času šéfredaktor prestížnej americkej zahraničnopolitickej revue Forreign Affairs Fareed Zakaria. Podľa neho patrí totiž slovenský premiér Vladimír Mečiar do skupiny osemnástich "demokratických" diktátorov, spolu s napríklad Franjo Tudjmanom, Slobodanom Miloševičom, Alija Izetbegovičom či Alexandrom Lukašenkom. Nové autoritárske demokracie podľa neho formálne rešpektujú demokratické procedúry, akými sú voľby a politický pluralizmus, predstavujú však netolerantnú moc, odmietajú sa podrobiť akejkoľvek kontrole a "demokratická" fasáda slúži len na to, aby sa lepšie schovali autoritárske sklony, cenzúra a demagógia. Čím Zakaria vystihol nielen politické fungovanie krajiny pod pošvajčiareným Kriváňom, ale aj princíp jeho niekoľkoročného udržania v éteri. Autoritárske sklony sú totiž nespochybniteľne späté s potrebou nehynúceho obdivu davov, demagógia nepripúšťa ani moment zreteľného odporu a absencia kontroly nepovoľuje vykonať nad kupovaním onej slepej a či naučenej poslušnosti prinajmenej formálny dohľad. Vladimír Mečiar si svoju "demokratickú fasádu" totiž veľmi opatrne stráži a vernosť jej pozlátku lukratívne hodnotí. Vladimír Mečiar neváha za imaginárnu popularitu minúť celé milióny ťažkopádne sa ekonomicky vzmáhajúceho Slovenska. Vladimír Mečiar kvôli pocitu spravodlivého víťazstva neváha darovať financiérom svojej predvolebnej kampane kus onej "krajiny nášho srdca", ktorý svojim poórovcom, rezešovcom, gašparovičovcom a bacovcom založil. Vladimír Mečiar totiž musí víťaziť. Aj preto sme svedkami tých predvianočných darčekov v podobe poisťovne a očakávanej sporiteľne s tým istým hrdým prívlastkom - slovenská. Kvôli jeho ovládnutiu kedysi hrdej a obídúc zločiny Tisa aj nezávislej krajiny. Jeden z predvolebných billboardov poukazuje na žalostný stav našej ekonomiky. A odhliadnuc od strany, ktorej slogan patrí, sa podobne v nadväznosti na rozrabovanú slovenskú krajinu pýtajte - ako ste volili minule?