Ešte pred skončením volebného mandátu prezidenta sa opozícia pokúšala presadiť referendum o priamej voľbe prezidenta občanmi. Všetci vieme, ako to dopadlo. Tým, ktorí si to nepamätajú, pripomeniem, že vládna koalícia na poslednú chvíľu vymyslela otázku o vstupe do NATO a niektoré ďalšie s tým súvisiace otázky, ale v tom čase prakticky neaktuálne, lebo vstup do tejto organizácie nám nebol ešte záväzne prisľúbený, nuž načo bolo treba dopredu hlasovať. Hoci prezident vyhlásil referendum o štyroch otázkach, minister vnútra s tichým súhlasom vlády presadil referendum s tromi otázkami, pričom štvrtú, pod ktorú sa podpísalo pol milióna občanov, jednoducho ignoroval. Výsledok týchto aktivít je nám dostatočne známy. Parlament dodnes nezvolil prezidenta a vládna koalícia to zmarením referenda neumožnila ani občanom. Blížia sa voľby a aby to volič nemal až také jednoduché, bolo nutné zmeniť volebný zákon. Samozrejme, vládna moc ani teraz nezaváhala a zmenila si ho podľa "svojich" pravidiel. Okrem volieb chystá ďalšie referendum o zákaze privatizácie energetiky a plynárenského priemyslu. Tento problém nebudem rozoberať, prenechám to odborníkom. Zaujíma ma však "kšeftovanie" okolo Slovenkej poisťovne. Ako je všeobecne známe, azda už iba táto chýba do pestrej mozaiky privatizačných "kúskov", ktorými sa prezentuje vyššie spomenutá skupina, ešte stále majetkom neukojených dobrodruhov. Zatiaľ niektorí ľudia podpisujú nanútenú petíciu o "neprivatizovaní" iba z obavy zo straty zamestnania, no nájdu sa aj takí, ktorí slepo veria tejto šikovne podsunutej maškaráde. O prinajmenej diskutabilnom spôsobe vykonávania moci súčasnej vládnej elity najlepšie svedčí dvojnásobne zdupľovaná amnestia premiéra, t. č. aj vo funkcii prezidenta s obmedzenými právomocami. Zdá sa, že "koaličníci" sa čoraz viac ponáhľajú do svojich bludných katakomb, z ktorých len ťažko nájdu správny východ. Toto je však ich problém. My musíme veriť a dúfať, že väčšinou sme ešte stále pri zdravom rozume a nenaletíme falošným hráčom. Môžeme to dokázať už čoskoro, vo voľbách. Či prebehnú podľa demokratických pravidiel, to je už iná kapitola.

Autor: JÚLIUS KVAČKAJ, Mýto pod Ďumbierom