od dánskej metropoly sa stretlo ráno asi 150 dánskych, nemeckých, švédskych a nórskych neonacistov. Za prítomnosti veľkého počtu policajtov, ktorí nezasiahli, pochodovali mestom v uniformách s hákovými krížmi a niesli transparenty s provokatívnymi textami, napríklad "Rudolf Hess zavraždený sionistami". Skôr ohlásené ďalšie pochody na počesť Hessa na okraji Kodane a v Roskilde sa neuskutočnili. Úrady pochody nezakázali, ale povolili ich organizovať len na odľahlých miestach. "Bolo nás veľa, napriek tomu, že nemecká a dánska polícia znemožnili vstup 200 našich kamarátov," povedal šéf dánskych krajných nacionalistov Jonni Hansen po akcii, ktorá sa obišla bez potýčiek s políciou. V Greve sa bezpečnostné sily však stretli s účastníkmi protirasistickej demonštrácie a 15 z nich zatkli. Na výzvu dánskej organizácie Antiracistisk netvaerk prišlo proti neonacistom protestovať tisíc ľudí. Päťdesiat protirasistických aktivistov sa hádzaním kameňov a zápalných fliaš "prebilo" cez policajné zátarasy a útočilo na sídlo miestnych neonacistov. Uctievanie Hessovho výročia sa na severe Európy stalo už neonacistickou tradíciou a polícia a verejnosť ho pravidelne očakávajú s obavami. Rudolf Hess bol od roku 1932 Hitlerovým zástupcom v nacistickej strane. Z doteraz neobjasnených príčin sa vydal v júni roku 1941 na let do Škótska, kde bol po zoskoku zatknutý a uväznený. Bol potom ako vojnový zajatec zadržovaný vo Veľkej Británii a tesne po víťazstve spojencov roku 1945 stál pred norimberským vojnovým tribunálom. Doživotný trest za zločiny proti ľudskosti si odpykával vo väznici v Berlíne - Spandau. V roku 1966 navrhli USA, Británia a Francúzsko Hessovo prepustenie, ale Sovietsky zväz takú možnosť zamietol. Až do roku 1987 potom zostal Hess v Spandaue ako jediný a vôbec posledný väzeň. Svoj život ukončil pred 11 rokmi samovraždou.