Nepozná jej meno, ani presný vek. ,,Desať alebo jedenásť, myslím," tipuje Aicha Boutegrabetová. Jediné, čo o tomto alžírskom dieťati, ktoré sa rozhodla na dva týždne prijať, vie, že išlo o dievča. To jediné žiadala v Ľudovej pomoci, sprostredkovateľskej organizácii projektu, v rámci ktorého mali alžírske deti stráviť prázdniny vo Francúzsku. ,,"Chcela som, aby mohla bývať v izbe s mojimi dvoma najmladšími, aby sa v ich spoločnosti dobre zabávala, a aby sa stali priateľkami." ,,Ona" to je všetko, čo Aicha, matka šiestich detí a opatrovateľka v domove pre handicapovaných o nej vie. A viac sa už asi ani nedozvie. Začiatkom augusta totiž ,,ona" a 250 ďalších detí, ktoré sa mali vydať na svoje francúzske prázdniny, zamávalo lodi odchádzajúcej do krajiny galského kohúta iba z móla. Tesne pred ich nalodením prišla od zodpovedných z alžírskych asociácií spolupracujúcich s Ľudovou pomocou správa, že sa cesta konať nebude. Zopakovala sa tak situácia z 19. júla, keď sa 300 iným deťom stalo to isté. Prezident organizácie Julien Laupretre sa počas tlačovej konferencie, ktorú zvolal, rozhodol opustiť svoju zvyčajnú rezervovanosť. ,,Rozhorčenie", ,,neospravedlniteľné postoje", ,,nehumánny a nízky úder", boli výrazy, ktoré vo vzťahu k alžírskym autoritám priamo použil. A reakcie alžírskych denníkov? Od materiálu podobajúceho sa obežníku, zakazujúceho deťom samotným opustiť územie, po úvahy o rizikách manipulácie mladých krehkých mozgov...
Pre Ľudovú pomoc, ktorá od obhajoby nezávislosti v alžírskej vojne po humanitárnu pomoc pri dvoch zemetraseniach v El Asname vždy s alžírskymi predstaviteľmi spolupracovala, bolo sklamanie nesmierne. Pre množstvo sociálnych organizácií, ktoré boli pri zabezpečovaní ubytovania v rodinách a v táboroch zmobilizované, nebolo sklamanie o nič menšie.
Najsmutnejšie však boli samotné rodiny, ktoré sa na deti tešili. Boutegrabetovci kvôli ich očakávanej návšteve zrušili dopredu naplánovanú dovolenku v Turecku. ,,Obidve dcéry to tak chceli," uisťuje Aicha. ,,Tešili sa, ako jej ukážu parížsky Disneyland, zavedú ju do Asterix parku. Správa, že nepríde, ich zlomila." Okrem súkromného sklamania sa však všetci strachujú skôr o osud Alžírska, krajiny, ktorú väčšina z nich opustila pred desiatkami rokov. Rafika Kahouadjiová, 19-ročná gymnazistka, vie, že ak Samia, ktorá k nim mala na leto prísť, nepríde, obidve to prežijú. ,,Čo ale bude s krajinou, ktorá ani svoje deti nenechá na dva týždne odísť, aby sa trochu nadýchli?"
Autor: Podľa Le Monde - lu
