l na ľadovú horu nedôvery." Tento denník z toho vyvodil striktný politický dôsledok, že "panika na peňažnom trhu zdiskreditovala vládu" premiéra Sergeja Kirijenka. Aj on podobne ako prezident Boris Jeľcin hľadal za ruskou krízou iba "svetové burzy, ázijské finančné otrasy a špekulantov ako George Soros". Nezavisimaja gazeta k tomu poznamenala: "Bezmocná vláda s bezradným predsedom nemá inú možnosť, len sa tváriť, že má všetko pod kontrolou." Priznal to s úprimnou prostorekosťou aj Boris Jeľcin, keď na dovolenkovej návšteve v Novgorode vraj vôbec nepomýšľal na návrat do Moskvy: "Vyvolalo by to ešte väčšiu hystériu. Takto si bude každý myslieť, že ak si prezident pokojne odpočíva, tak je všetko v poriadku." Zrejme nie je, lebo o deň neskôr bol lodivod Jeľcin späť, bližšie ku kremeľskému kapitánskemu mostíku. Stalo sa tak po telefonáte s americkým prezidentom Billom Clintonom, pre ktorého sú správy z Moskvy dva týždne pred jeho tamojšou návštevou podľa novín Washington Post nočnou morou. Iný z najvýznamnejších amerických denníkov New York Times vyčíta Billovi Clintonovi, že chce hodiť Borisovi Jeľcinovi ďalší záchranný pás, hoci vôbec nevie, či ho ruský prezident nájde. Nemecké hospodárske noviny Handelsblatt upozornili, že Medzinárodný menový fond (MMF) vzal doláre na nedávny úver Rusku už z rezervy, ktorá mala pomôcť fondu pri riešení jeho vlastných peňažných starostí. Denník Nürnberger Nachrichten pripomenul, že počet akcií a cenných papierov, s ktorými sa obchoduje v Moskve, je zo svetového hľadiska taký malý, že rozruch okolo nich má predovšetkým politické príčiny a pozadie.
Autor: Jozef Fukatsch (Autor je stálym spolupracovníkom SME)
