Takmer každý v malom severoírskom trhovom mestečku Omagh pozná niekoho, koho život ovplyvnila hrôza, rozsievaná smrtiacou bombou. V sobotu obyvatelia zdesene sledovali, ako bomba vážiaca 225 kg a skonštruovaná prevažne z umelého hnojiva a cukru zničila centrum mesta, vyhasila 28 životov a zranila vyše 200 ľudí. V nedeľu sa zhromaždili k modlitbe. Ohromení farníci vychádzajúci z kostola Sv. Jozefa v Omaghu postávali v hlúčikoch a šeptom sa rozprávali o zranených a mŕtvych. Jedna z pravidelných návštevníčok kostola, mladá vydatá žena Geraldine Breslinová, umrela v nemocnici v nedeľu zavčas rána. Tí, ktorí prežili, vyjadrujú šok a zlosť nad ničivou silou, ktorá zasiahla ich malé, dvadsaťtisícové mestečko. "Cítim sa ponížený ako Ír pri predstave, že iní Íri mohli prísť do nášho mestečka a preliať krv Írov, žien a detí v týchto uliciach v perverznej viere, že tým akosi bojujú za Írsko," povedal zdravotný odborník Patrick Darcy. "Jednoducho ma to šokuje." Predavač Norrie Hamilton skonštatoval: "Všetci sú šokovaní. Zobudíte sa a myslíte si, že sa vám to iba sníva. Dúfam, že sa už nikdy nič takéto nestane, lebo to človek neželá nikde nikomu." Ďalší muž, John Kelly, zopakoval názory mnohých, že mierový proces musí pokračovať. "Nikto nemôže vzdať boj za mier. Neexistuje iná alternatíva." Na celú noc sa rodiny, ktoré sa obávali najhoršieho, zhromaždili v kultúrnom a spoločenskom centre mestečka, ktoré sa zmenilo na ohlasovňu nezvestných. Zavčas rána bolo v budove ešte vždy okolo 20 čakajúcich rodín. Tvoria skupinky, prakticky spolu nehovoria. Všetci - aj personál centra, plačú. Predstavitelia mesta povedali, že okrem 28 mŕtvych bolo 20 ľudí ešte nezvestných. Prevláda nádej, že sa nájdu, hoci mnohí obyvatelia sa obávajú najhoršieho. Sila explózie spôsobila, že mnohé telá sa dajú identifikovať len veľmi ťažko, niekedy to vôbec nie je možné. "Videli sme mŕtvych a videli sme ľudí zomierať," hovorí tridsaťpäťročný David Graham o sobotňajšej dráme so zlosťou a smútkom. "Nosili sme odtrhnuté a znetvorené údy a prenášali sme telá. Väčšinu života sme strávili pochovávaním našich mŕtvych a vážne pochybujem, že tentoraz to je poslednýkrát. Je to neslýchané."