PARÍŽ 11. augusta (TASR) - Tridsať rokov po invázii vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy do bývalého Československa sa obyvatelia dnes už samostatného Slovenska neprestávajú dožadovať miesta na stránkach dejín písaných Pražskou jarou, ktoré doteraz pripisovali výlučne Čechom, uvádza francúzska tlačová agentúra AFP. Bratislava poukazuje na 30 mŕtvych a stovky zranených slovenských demonštrantov, ktorých zasiahli guľky tzv. "bratských krajín" v prvých mesiacoch okupácie. Na celom území Československa prišlo v tomto období o život približne 90 obyvateľov, píše AFP. Naďalej pretrváva polemika o motívoch, ktoré viedli Slovákov, aby sa postavili proti zbraniam okupantov. Menili sa tieto motívy v boji za "socializmus s ľudskou tvárou" alebo to zapríčinil nedôverčivý nacionalizmus, ktorý v januári 1993 vyústil do rozdelenia Československa? - kladie si otázku AFP.
Päť miliónov slovenských občanov sa môže v každom prípade pýšiť tým, že jeden z pripravovateľov a symbolických aktérov Pražskej jari bol jedným z nich: Alexander Dubček. Reformné hnutie sa skončilo neúspechom, ale pre Slovákov to znamená začiatok uznania národnej identity, zdôrazňuje AFP. V októbri 1968, dva mesiace po invázii vojsk, bol prijatý zákon umožňujúci transformáciu Československa na federatívny štát, čím sa formálne vytvorila Slovenská socialistická republika.
Ďalším slovenským protagonistom bola toho času aj oportunistická osobnosť Gustáva Husáka, ktorý v apríli 1969 nahradil na čele Komunistickej strany Československa (KSČ) A. Dubčeka a v roku 1975 sa stal prezidentom republiky, poznamenáva francúzska agentúra. Slováci však už menej hovoria o inom svojom spoluobčanovi - dnes už 81-ročnom Vasilovi Biľakovi, jedinom živom spomedzi "zradcov, ktorí pozvali" jednotky Varšavskej zmluvy, aby zasiahli proti československým reformátorom. Utiahnutý v bohatej bratislavskej vile dnes popiera, že by bol býval podpísal "pozývací list" adresovaný bratským armádam, konštatuje agentúra. Bratislava zdôrazňuje, že títo traja muži - A. Dubček, G. Husák a V. Biľak - napriek svojim rozdielnostiam boli svedkami slovenského boja proti "čechoslovakizmu", ktorý v 60. rokoch zosobňoval na čele KSČ tvrdý čechoslovakista Antonín Novotný, dodáva na záver agentúra AFP.
