V Kosove "musí násilie okamžite prestať a srbsko-kosovský dialóg sa musí okamžite začať. Nebudeme ďalej tolerovať ďalšie pokračovanie krízy, nové obete a utrpenie utečencov." Napriek tomuto veľmi jednoznačnému stanovisku trojky Európskej únie (EÚ) počas návštevy Prištiny a Belehradu sa ani 15 dní po jej ukončení nič zo sľubov juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča o zastavení bojov v Kosove neudialo.
Generálny tajomník rakúskeho ministerstva zahraničných vecí Albert Rohan, ktorý delegáciu EÚ v Prištine a Belehrade viedol, nedávno nezvyčajne ostro kritizoval postup v albánskej provincii Kosovo na juhu Srbska. "Porušenie slova je na Balkáne bežný nástroj politiky," uviedol. A tak skutočnosť, že ofenzíva naďalej pokračuje napriek sľubom Miloševiča, ktorý zástupcom únie prisľúbil jej okamžité ukončenie, Rohana neprekvapuje.
V stredu smerovali na adresu Belehradu ďalšie ostré slová. Rakúsky minister zahraničných vecí Wolfgang Schüssel v mene predsedníckej krajiny EÚ odsúdil najnovší masový útok srbských bezpečnostných síl na mesto Junik, ktoré podľa správ diplomatickej pozorovateľskej misie EÚ momentálne v Kosove prebiehajú. Zvlášť ostro reagoval na správy o mínach v okolí mesta Junika, ktoré si už vyžiadli obete medzi utečencami. Z poverenia W. Schüssela potom rakúske veľvyslanectvo v Belehrade odovzdalo juhoslovanskej vláde demarš a dôrazne apelovalo, aby už terajšiu neúnosnú humanitnú situáciu nenechali ešte viac eskalovať.
Belehrad nesplnil sľuby ani v súvislosti s predstieranou ochotou povoliť vyšetrovanie v súvislosti so správami o masových hroboch v kosovskom Orahovaci. EÚ chcela nielen do Orahovaca, ale aj do ďalších častí Kosova poslať expertov, napriek sľubom im však zatiaľ juhoslovanská vláda nevydala víza. "Nič konkrétne sa nestalo," hovorí Rohan. Naopak. Juhoslovanská vláda označila za nežiaducu osobu nemeckého novinára Erika Rathfeldera, ktorý informácie o masových hroboch zverejnil. "Naďalej mu nebude povolený vstup na územie nášho štátu," uviedli oficiálne zdroje.
Situácia v Kosove sa vyhrocuje a ani ostré slová predstaviteľov Európskej únie krízu nezmiernili. Akýkoľvek ráznejší postup však úniu rozdeľuje. Jednu časť predstavuje názor W. Schüssela, že intervencia NATO v Kosove nie je možná bez mandátu OSN, kým nemecký minister obrany Volker Rühe protiargumentuje, že by sa o intervencii malo rozmýšľať aj bez mandátu OSN. Čas v Kosove však hrá proti obyvateľom provincie a proti utečencom, ktorých počet sa už odhaduje na 300-tisíc.
