Zákon, ktorého účelom je určiť prípustnú výšku výdavkov politických strán a hnutí použitých na propagáciu v období pred voľbami do NR SR, ktorý bol prijatý 18. augusta 1994 a v Zbierke zákonov 239/1994, hovorí jasne a zrozumiteľne, že politické strany a hnutia môžu na svoju propagáciu uvedenú v predchádzajúcich ustanoveniach vynaložiť sumu najviac 12 miliónov Sk, vrátane dane z pridanej hodnoty. To znamená, že ak niektorá politická strana alebo hnutie prevýši tento limit, dopustí sa trestného činu. HZDS, ktorého predseda je rozhodnutý vyhrať voľby 98 "za každú cenu", i za cenu nad sumu 12 miliónov Sk, ba dokonca i za desať a viacnásobok tejto sumy, nás však denne presviedča, že zákon nie je pre HZDS, ale len pre opozíciu. Veď len samotný "cirkus" v Trnave stál podľa odhadov cca 10 miliónov korún. Kupovanie známych osobností, predovšetkým spevákov a hercov (tých predajných), pútače, letáky, vlajočky, tričká, čiapky, balóny, guláše, pivo, párky, pálenka, vlaky, autobusy, priame úplatky 100,- až 300,- Sk "na ruku" za účasť na mítingu, ľudoví rozprávači (Mečiara nerátam), roznáška letákov do poštových schránok atď. - to všetko stojí veľa a ide to z našich daní. Rovnako ako i fakt, že HZDS zneužíva STV a SRo na svoju predvolebnú kampaň a osočovanie opozície. Všetko za naše peniaze a proti nášmu záujmu. Táto hra "vabank" zo strany obmedzeného prezidenta, ale predovšetkým "vodcu" HZDS má ohúriť, oslepiť, prípadne zastrašiť nerozhodnutého, tápajúceho voliča, ktorý sa nevie orientovať v spleti klamstiev a poloprávd vládnucej garnitúry a aby ho ešte viac zmiatla, vypísala referendum o neprivatizovaní strategických energetických podnikov. Tento predvolebný účelový akt, či skôr ťah, ktorý zrejme pochádza z dielne Slovenskej (dez)informačnej služby S(D)IS, by mal presvedčiť osoby mdlého rozumu, že vládnuca garnitúra na čele s HZDS nemala nikdy záujem privatizovať hospodársky strategické podniky. Robila to od roku 1994, od onej novembrovej noci prakticky doposiaľ a robila by tak i naďalej prevažne priamym predajom za zlomkovú cenu vybraným osobám blízkym HZDS, SNS a ZRS. Podniky ako Slovnaft, Nafta Gbely a mnohé iné svedčia o lži vypisovateľov referenda. Okrem toho je to výhovorka, ktorá má presvedčiť voliča, že HZDS nemarí referendá (ako to bolo v máji `97), ale ich dokonca vyhlasuje... A samotný nastrčený mariteľ referenda `97, minister vnútra Gustáv Krajčí, ktorého neschopnosť v rezorte je viac než známa po celom civilizovanom svete a ktorý rád rozdáva knihy so (zrejme) svojou autobiografiou, ako to bolo v prípade pána Čarnogurského, vyhlásil, že "vzájomné vojny gangov sú dielom polície, ktorá prenikla medzi ne a rozkladá ich zvnútra...". Táto lož, ktorú Krajči vypustil z úst, dnes už nikoho nepresvedčí, ba práve naopak, dokazuje, že podsvetie je úzko prepojené na SIS a Policajný zbor, pretože v opačnom prípade, ak by bola pravda to, čo povedal Krajči, Ivan Lexa - Alex, ani minister vnútra Krajči by už nežili, ale stali by sa, s najväčšou pravdepodobnosťou, obeťami atentátov, ktoré by nebolo ťažké realizovať, keďže sú známi tým, že s obľubou navštevujú rôzne bary s nepríliš dobrou povesťou. Ale ak by slová Krajčiho predsa len mali v niečom pravdu, potom je zodpovedný za životy občanov, ktorí zomreli pri "vybavovaní účtov mafií" a nemali s organizovaným zločinom nič spoločné. Všetko toto zlo, ktorého sme boli štyri roky svedkami a ktoré by chcelo bujnieť i v ďalšom období, nesmie nechať nikoho ľahostajným.
Autor: JIŘÍ BUGNO, Košice
