O plnohodnotnej univerzite na Slovensku sa začalo hovoriť až v roku 1876. Roku 1912 prijal uhorský snem zákon o zriadení Alžbetínskej univerzity v Bratislave. Jej úlohou bola pomoc pri zjednocovaní Uhorska na jazykovom základe, bolo teda logické, ak sa postavila proti vzniku Československa (okrem iného v posolstve Pro Hungaria adresovanému mierovej konferencii vo Versailles). Vedenie univerzity sa dostalo do ostrého sporu aj so županom Zochom, ktorý potom univerzitu zakázal. 27. júna 1919 schválilo Národné zhromaždenie zákon o založení novej
univerzity. Vznikla v revolučných podmienkach a v revolučných podmienkach obhajovala právo na existenciu. Vyše 15 rokov jej boj limitoval nedostatok priestorov, no aj ten sa napokon vyriešil revolučným aktom. Keď roku 1926 dostal priestor pri vyústení mosta novú regulačnú úpravu, začala sa na novovytvorenom Šafárikovom námestí výstavba burzového paláca, a práve ten roku 1936 premenili na univerzitu. Fakticky až vtedy sa teda naplnila idea slovenského univerzitného školstva. Myslím si preto, že chátranie auly je prejavom chátrania historického vedomia, čo mi práve v tých časoch pripadá nepochopiteľné.
Autor: PAVEL DVOŘÁK, historik, publicista
