a, umožnili vidieť dianie v Alžírsku "jasnejšie".
Odkedy v roku 1992 vláda násilím obrala Islamský front spásy (FIS) o volebné víťazstvo a začala sa občianska vojna, medzinárodné spoločenstvo sa drží zásady nezasahovania do vnútorných vecí krajiny - kde bolo za šesť rokov zmasakrovaných pravdepodobne 75 tisíc ľudí. Alžírsky prezident Lamín Zirruál dosiahol, že ho vo svete rešpektujú ako legitímneho vodcu a isté uznanie si vyslúžila aj jeho konsolidácia politického života v krajine, akési demokratické divadlo. Fungovanie demokratických štuktúr však konsolidáciu neprinieslo pre obyčajných Alžírčanov, kliatba, ktorú na krajinu uvrhli bojovníci za islamský štát, nad nimi visí už šiesty rok.
V obavách zo straty medzinárodnej kredibility, že bude spájaná s masakrami, alžírska vláda nekládla delegácii žiadne medze, pokiaľ nepočítame želanie nestretnúť sa s členmi zakázaného FIS, ktoré bolo zo strany OSN rešpektované. Tím si vypracoval vlastný plán, zariadilo sa, aby jeho členovia mohli prijímať telefonáty, faxy a listy od alžírskych obyvateľov, sami si vyberali osoby a organizácie, s ktorými sa stretli - ministrov, členov politických strán, generálov, vydavateľov novín, aktivistov za ľudské práva, obhajcov islamských vodcov a rodiny obetí. Navštívili väznicu Serkadží v Alžíri a dve lokality masakier, zozbierali stovky strán dokumentov a výpovedí a získali vraj údaje aj o zmiznutých osobách. Kým si však robili svoju prácu, vražedné komandá predviedli svoje umenie. V niekoľkých atentátoch padlo za obeť spolu 69 ľudí.
Pravý dôvod ich návštevy sa verejne nezdôrazňoval. Nielen v OSN si totiž diplomati stále častejšie kladú otázku "kto zabíja koho" v alžírskych masakrách pripisovaných vládou FIS a Islamskej ozbrojenej skupine (GIA). Ich ceste predchádzalo obvinenie Komisie OSN pre ľudské práva, že alžírska vláda sa dopúšťa neoprávneného väznenia osôb, mučenia, a vyčítala jej aj neobjasnený osud stoviek zmiznutých osôb. Alžírska verejnosť s napätím očakáva, aké stanovisko vydá OSN na základe zozbieraných materiálov, či dokáže vykročiť z bludného kruhu "nezasahovania" v záujme tisícok ľudských životov a bude riskovať konfrontáciu s Alžírom. Vraždenie trvá bezo zmeny už príliš dlho a Alžírsko potrebuje odvážny čin a zásadnú zmenu.