Oravu a M. Urmaniča (s poškodenou fasádou po cyklonehode) zhrčili priaznivci a pozorne počúvali, s akou správou líder prichádza medzi nich, a vždy sa na okraji zhromaždenia vytvorili skupinky jeho nežičlivcov, obdivovateľov predsedu vlády, ktorí vulgárnymi a hlasitými výkrikmi dávali najavo, že odvaha opäť zlacnela a rozum podražel. Bolo to pre nich bez rizika - hoci boli väčšinou v menšine, ich spôsoby konfrontácie neprijímala väčšina účastníkov s porozumením, odmietla však oplácať rovnakou mincou. Hoci Dzurindova odveta na pokrik "Nech žije Mečiar" - "Ale za svoje" bola vtipná, schopnosť načúvať nie je pre voličov vládneho hnutia práve typická. Argument, že za 13 miliárd korún, ktorými NBS nadopovala vytunelovanú IRB, sa mohlo postaviť 13 tisíc bytov, padol na úrodnú pôdu, len ak bola pripravená. Dvakrát musela v piatok zasahovať Dzurindova ochranka, keď v Čakajovciach nesúhlas Dzurindových odporcov presiahol akúkoľvek únosnú mieru a v potýčkach sa ušlo niekoľkým jeho mladým sprievodcom z Novej generácie, rovnako aj v Lužiankach neďaleko Nitry bolo poletujúcich vajec viac ako zvyčajne. Na Slovensku je to tak - sliepky síce lietať nevedia, vajciam to však nerobí problémy, hoci je to vždy za cenu sebazničenia.
Správa z Dzurindovej trasy však nie je pesimistická - agresivita jeho odporcov pramení v poznaní, že ohrozuje ich miláčika, pozitívom je aj to, že priaznivci SDK nie sú stádom bezbranných oviec a dávajú svoje názory takisto najavo. Slovensko je čoraz viac rozdelené a sceliť ho môže len veľkorysosť víťazov.
