WASHINGTON, NAIROBI (ČTK) - Hoci organizáciu, ktorá sa k piatkovým výbuchom pred americkými ambasádami v Keni a Tanzánii prihlásila, dosiaľ nikto nepozná, americkí predstavitelia sa zaviazali, že páchateľov výbuchu vypátrajú. Skúsenosti však ukazujú, že tento proces môže byť dlhý a vyčerpávajúci - a nemusí viesť k žiaducim výsledkom. Okrem toho sa nedá zaručiť ani to, že USA v budúcnosti ochránia svojich diplomatov a vojakov v zahraničí lepšie.
Je pravda, že FBI sa v minulom roku podarilo po štvorročnom úsilí zatknúť v Pakistane Mira Amala Kásího, ktorý v roku 1993 ostreľoval budovu CIA v Langley a pritom zabil dvoch ľudí. Kásín bol v januári tohto roka v USA odsúdený na smrť. Už predtým boli odsúdení štyria militantní moslimovia, ktorí stáli za bombovým atentátom v budove World Trade Center v New Yorku, pri ktorom bolo šesť ľudí zabitých a viac ako 1000 zranených. Atentát bol podľa odsúdenej štvorice pomstou za americkú podporu Izraela. A v roku 1993 odpálili americké vojnové lode 24 striel s plochou dráhou letu na sídlo irackej tajnej služby v Bagdade. Akcia mala byť odpoveďou na údajné iracké plány zavraždiť Georga Busha. Rovnako dlhý je však aj zoznam teroristických činov, ktoré sa nepodarilo potrestať. Celé dva roky napríklad trvalo, kým sa čiastočne objasnil atentát na ubytovňu amerických vojakov v Saudskej Arábii 25. júna 1996, a zatiaľ zaň nebol nikto potrestaný, hoci pri ňom zahynulo 19 Američanov a 500 bolo zranených. Doteraz neboli súdení ani dvaja Líbyjčania podozriví z atentátu na lietadlo Pan Am, ktoré sa v roku 1988 zrútilo nad škótskym Lockerbie. Pri havárii zahynulo 270 ľudí, líbyjský predák Muammar Kaddáfí však domnelých organizátorov naďalej odmieta vydať, napriek šiestim rokom sankcií. Nikto nebol potrestaný ani za bombový atentát na kasárne námornej pechoty v libanonskom Bejrúte v roku 1983, ani za atentát na americkú ambasádu v tomto meste o rok neskôr.
Ešte menej sa ale zatiaľ vie o záhadných páchateľoch stojacich za piatkovými výbuchmi v Keni a Tanzánii. Jedinou stopou je niekoľko vyhlásení, ktoré v sobotu francúzskej rozhlasovej stanici zaslala akási Oslobodenecká armáda islamských svätýň, ktorá sa prihlásila k útokom. Nálož v kenskej metropole Nairobi odpálili dvaja muži z Mekky, ktorí patrili do skupiny mučeníka Chálida Sajída z božskej falangy oslobodenia Mekky. Útok v tanzánskom hlavnom meste Dáresaláme podľa komuniké uskutočnil Egypťan zo skupiny mučeníka Abdalláha Azzauiho. Ďalšou stopou by mohol byť aj telefonát do káhirskej redakcie arabského denníka Al-Haját vychádzajúceho v arabčine v Londýne, kde sa k zodpovednosti prihlásila skupina vystupujúca pod takým istým názvom. Podľa egyptského experta na islamské organizácie Diaja Rašuana však ide o celú koalíciu arabských a moslimských skupín, ktoré plánujú "útoky proti americkým cieľom". Členmi frontu sú vraj napríklad egyptské organizácie Islamské zoskupenie a Džihád (Svätá vojna), takisto ako ďalšie skupiny z palestíny, Saudskej Arábie, Jordánska a Libanonu. Džihád krátko pred atentátmi pohrozil útokmi proti americkým cieľom v súvislosti s nedávnym vyhostením jeho členov z Albánska naspäť do Egypta.
Podozrenie amerických predstaviteľov sa krátko po piatkovom atentáte sústredilo aj na istého Bin Ládína, potomka bohatej saudskoarabskej rodiny, ktorý v súčasnosti žije v exile a vyhlásil Američanom svätú vojnu. Bin Ládín vraj financoval teroristické atentáty proti Američanom v rôznych častiach sveta a taktiež patrí k hlavným podozrivým z atentátu v Saudskej Arábii.
Obidva výbuchy si podľa diplomatických predstaviteľov vyžadovali niekoľkomesačné plánovanie, už vzhľadom na veľkosť nálože, koordinovanej dobe útoku a relatívne ľahkým cieľom, ktoré si teroristi vybrali za svoj terč. Obidve ambasády totiž boli proti teroristickým náložiam relatívne málo chránené. Na zastupiteľstve v Nairobi sa s potrebnými prestavbami v cene troch miliónov USD malo začať až v decembri budúceho roka, v Dáresaláme bol v roku 1988 vystavaný za 750 000 USD ochranný múr. Ďalšie ochranné opatrenie sa neuskutočnilo z dôvodu nedostatku peňazí. No ani miliardové výdavky by však podľa expertov nemohli úplne vylúčiť riziko.
Bezpečnosti svojich diplomatov a vojakov Washington venuje od série teroristických atentátov v 80. rokoch síce mimoriadnu pozornosť a v roku 1985, po dvoch atentátoch v Bejrúte, bola vytvorená na tento cieľ aj osobitná komisia, ktorá navrhla prísnejšie bezpečnostné opatrenia. K nim okrem iného patrilo aj vybudovanie 2,8 metra vysokých múrov okolo každej ambasády. Múry mali byť vzdialené minimálne 30 metrov od ulíc a susedných budov. Celkové náklady na prispôsobenie všetkých ambasád týmto kritériám mali byť 3,5 miliardy USD. Kongres však tieto peniaze nikdy neschválil, a pripojili sa aj sťažnosti diplomatov na tieto extrémne predpisy.
