Čo sa bojíš, keď si spravodlivý? Nie náhodou mi prišla na um táto obligátna otázka, ktorú zvykneme dávať tým, ktorí vedome zastierajú a taja svoje postoje a konania. Budem konkrétny. Je prinajmenej čudné obávať sa prítomnosti pozorovateľov OBSE na parlamentných voľbách na Slovensku a úzkostlivo dbať na dodržiavanie ich kompetencií, keď je všeobecne známe, že náš štát nie je ani prvý, ani posledný, ktorý táto inštitúcia navštívila. Ešte dosiaľ sa žiaden slobodný štát nesťažoval, že by vo svojich aktivitách prekročila medze slušnosti, či dokonca konfrontovala políciu a bezpečnostné zložky, ako sa nám to snažil nahovoriť pán premiér v Slovenskom rozhlase. Tieto a podobné informácie od vládnych predstaviteľov vlastne búrajú ich dôveryhodnosť a sami takto vzbudzujú oprávnené obavy mnohých občanov, či voľby prebehnú skutočne férovo a nebudú zmanipulované. Ak sa obzrieme za úplynulým volebným obdobím, musíme označiť politické aktivity vládnej garnitúry za nečitateľné a pre bežného občana nepriehľadné. V prípade víťazstva opozície v tohoročných voľbách, by azda vyšli na svetlo mnohé nepriaznivé skutočnosti, ktoré by mohli zdiskreditovať už spomenutých mocných. Túto situáciu výstižne charakterizuje to známe: "Zlodej kričí, chyťte zlodeja!"

Autor: JÚLIUS KVAČKAJ, Mýto pod Ďumbierom