a slušných ľudí na strane druhej. Ak si vezmeme na pomoc slovník cudzích slov, zistíme, že rasizmus je diskriminačná teória, hlásajúca nerovnosť ľudských rás. Tieto pojmy, ako rasa, rasizmus, teda nerovnocennosť, sa dnes stávajú zaujímavými v súvislosti s azylovou aférou vyvolanou rómskymi občanmi, motivovanou snahou o zlepšenie politickej a tiež zložitej ekonomickej situácie. Je všeobecne známe, že u nás bez ohľadu na to, či je niekto Róm, alebo nie, existujú značné príjmové a z toho vyplývajúce sociálne rozdiely medzi určitými skupinami občanov. Predovšetkým sú tu skupiny privatizátorov a z nich čerstvo vyliahnutých "podnikateľov", vyšších štátnych a bankových úradníkov, ale najmä mafiánskych tunelárov, bezpracných zbohatlíkov a spoločenských koristníkov na jednej strane a ostatní občania, pracujúci za mizerné mzdy, nezamestnaní, dôchodcovia a ostatní príslušníci slabých sociálnych skupín na strane druhej. Spôsob vedenia realizácie ekonomickej transformácie štátom sa u nás postaral o vytvorenie nerovnocenných sociálnych skupín občanov. Napriek neustálemu zdôrazňovaniu makroekonomických úspechov, vďaka transformácii ekonomiky SR sa mnohí naši občania, a to bez ohľadu na to, či je niekto Róm, alebo nie, ocitli v sociálne slabých skupinách jednoducho preto, že nepatria medzi preferované, "šikovné", ekonomicky silné skupiny, hoci nie vlastnou vinou, ale riadením transformácie ekonomiky. Stali sa teda nerovnocennými občanmi, lebo nemajú rovnakú možnosť prístupu k práci, k majetku, k peniazom, vzdelaniu, ku kultúre a to sa potom odráža na ich mizernom sociálnom postavení. Bez peňazí potrebných na advokáta si občan nemôže zabezpečiť ani účinnú právnu ochranu základných ľudských práv a slobôd a bez peňazí potrebných na zloženie kaucie sa nemôže napríklad vykúpiť tak ako tí, ktorí na to majú. Do značnej miery to platí aj pre uplatňovanie demokratických práv, pokiaľ ide o cestovanie do zahraničia, štúdium na vysokých školách a pod. Nie je to očividná diskriminácia chudobných občanov? Tak pre koho je, s prepáčením, takáto demokracia šitá a aká je tu vlastne rovnosť možností všetkých občanov? Vychádzajúc z uvedeného, ako aj z teórie rasizmu, hlásajúceho nerovnocennosť rás, táto nerovnocennosť vzniká za určitých podmienok aj bez ohľadu na farbu pleti. Ako ukazuje sám život, takúto zmenu vyvolávajú predovšetkým určité politické a z nich vyplývajúce ekonomické podmienky, z ktorých potom rezultujú ďalšie životné možnosti, hlavne však sociálne pomery. A tak okrem nerovnosti rasovej vzniká za určitých podmienok nerovnosť všeobecná, občianska. Zdá sa, že k uvedenej zmene v tomto prípade dochádza za podmienok zámeny znakov rasy inými, napríklad politickými znakmi, straníckymi tričkami, plodiacimi v našich podmienkach privatizátorov a bezpracných zbohatlíkov. Túto zmenu štruktúry nerovnocennosti dáva občanom slabých sociálnych skupín pocítiť sám život. Štát je však štátom všetkých občanov. Spravodlivo a zodpovedne spravovať veci štátu znamená dobre slúžiť všetkým jeho občanom, a nie iba svojim vyvoleným. Potom by nebol dôvod hovoriť o rasizme v uvedených súvislostiach.

Autor: Ing. MICHAL KAPRÁL, Piešťany