Východné Slovensko zasiahli povodne. Storočná voda brala všetko, čo jej prišlo do cesty - domy, komunikácie, elektrické vedenie, ba celé osady. Povodne v Prešovskom a Košickom kraji si vybrali aj veľmi vysokú daň v podobe ľudských životov. Apokalyptické obrazy, ktoré sme minulý rok sledovali na Morave, sa aj u nás stali krutou realitou. Podobne ako u našich západných susedov, aj náš národ ostal v šoku. Tieto záplavy opäť ukázali, ako komu leží na srdci osud občanov nášho štátu. Ako to už býva v našej krajine zvykom, pomáhajú najmä tí, ktorí skutočne na rozdávanie nemajú. Pomoc prišla zo strany magistrátov veľkých miest (vrátane Bratislavy), ale i menších obcí, napriek každoročnému znižovaniu reálnych dotácií od štátu. Vlna pomoci sa dvihla aj zo strany občanov - opäť tých, ktorí prostriedkami neoplývajú. Politické subjekty pomáhajú, ale už nie celkom nezištne. Politické sily sa medzi sebou predbiehajú - ani nie tak v skutkoch, ako v slovných prejavoch - kto viac pomohol a kto opäť občanov ponechal rukám trpkého osudu. Politici pokračujú vo vzájomnom očierňovaní sa prostredníctvom všetkých médií aj v takom okamihu, keď by sa mal národ zomknúť, zjednotiť a najmä pomáhať postihnutým, a nie zbytočne ešte viac víriť hladinu politickej nenávisti. Nie veľmi šťastne sa zachovali aj podaktoré megakoncerny. Mám na mysli najmä VSŽ, a. s. Ale nie každý podnikateľský subjekt sa zachoval tak ako VSŽ, ktoré samy sídlia na východe SR. Nemalou sumou pomohol Slovnaft, a. s., ale aj iné menšie a chudobnejšie podniky, ktorých pomocná ruka je o to cennejšia. Napriek tomu sa mnohí slovenskí "toppodnikatelia" musia od svojich kolegov v západnej Európe a USA ešte veľa učiť. Tam sa totiž podnikateľské spoločnosti a ich bohatí majitelia - akcionári, správajú ako skutoční boháči, a nie ako obyčajní zbohatlíci.
Autor: BRANISLAV ONDRÁŠIK, Bratislava
