Neangažovanosť, apatia, nezáujem o veci verejné, to sú atribúty, ktoré charakterizujú postoje mnohých našich ľudí. V roku 1964 vyšla Mňačkova kniha Oneskorené reportáže. Bol to prvý odvážny, otvorený a tvrdý pohľad na uplynulé roky v čase prvého odmäku, v čase, keď už bolo možné pravdivo hodnotiť vývoj spoločnosti. Kniha mala upozorniť, ako to bolo, aby sa to už viac neopakovalo. Autor vyzýval, že "...proti bezpráviu sa treba postaviť, že je to vecou každého z nás, neslobodno už nikdy mlčať a zbabelo sa prizerať, keď sa nám pred očami odohráva nespravodlivosť a krivda". Uplynulo pár rokov a znova boli ľudia tejto krajiny vrhnutí späť, najprv cudzími zbraňami, potom vlastnými politikmi. Život bolo treba "normalizovať", vrátiť do osvedčených koľají strachu a teroru. Po dvoch desaťročiach sa opäť otriasla pôda pod tupcami a manipulátormi, krivda bola zmietnutá z piedestálu a za obrovského nadšenia väčšej časti národa sa začalo budovať niečo nové. Ale mnohí po neblahých skúsenostiach zostali ticho, nedôverčivo sa stiahli do ulít. A to pomohlo tým dravejším a bezohľadnejším. Zasa sa všeličo začalo uberať čudným smerom. A mnohí čušia. Albert Einstein svojho času vyslovil myšlienku, že najväčšie zlo nie je to, čo urobil zločinec, ale to, že ostatní proti tomu nič nerobia. Budeme svoju cestu výstupov a pádov opakovať donekonečna? Blížia sa voľby. Asi 13 percent ľudí nevie, či pôjde voliť. Uvedomujú si, že iba raz za štyri roky majú možnosť rozhodovať o svojej budúcnosti. O svojej, svojich detí a ďalších generácií.
Autor: Mgr. TIBOR KOTEK
