Od osláv nedožitých sedemdesiatin Andyho Warhola v Múzeu moderného umenia v Medzilaborciach asi mnohí očakávali veľký happening s viacerými zaujímavými hosťami. Na námestíčku pred múzeom okolo campbellových polievkových stĺpov sa však v ten deň zabávalo za zvukov reprodukovanej hudby iba niekoľko rómskych detí, ich rodičia postávali, alebo posedávali na okolitých schodoch. A známu tvár sme tu našli jedinú - lepenkového oslávenca v čiernobielom vydaní a v životnej veľkosti, opretého o jeden zo stĺpov. Múzeum zívalo prázdnotou. Hoci v ňom nechýbalo všetko to, čo od majstra pop-artu dobre poznáme a čo u neho obdivujeme. Sieťotlačové cykly kombinované s fotografickými postupmi, zobrazujúce známe osobnosti ako Marylin Monroe, alebo Jackie Kennedyovú. Samozrejme, nechýbali známe plechovky od Coca-coly. A k tomu všetkému nekonečné opakovanie motívov, ktorými Warhol útočil na bezobsažnosť našich konzumných fetišov.
Jeden z mála ľudí, ktorých sa v múzeu v ten deň dalo stretnúť, bol Jozef Keselica - rodák z Mikovej a zároveň zanietený vyznávač kultu Andyho Warhola. Jozef tu už dlhšie "pôsobí" ako akýsi neoficiálny sprievodca po pamätných miestach a stopách po umelcovi. "Všetci chcú vidieť hrob Andreja Varcholu- Andyho menovca. Keď tu bola Ultra Violet, želala si to isté. Zobral som ju sem spolu s dánskym fotografom. Pózovala pri náhrobnom kameni, a keď sa znenazdajky okolo preplazil had, vôbec sa nezľakla, iba povedala - to bol Andyho duch," rozhovoril sa Jozef. Porozprával nám aj o tom, že mama Andyho Warhola sa ani v Pittsburghu nenaučila dobre po anglicky a synovi po celý čas nehovorila inak ako po rusínsky - "Andrjuška". Napriek tomu, že mama zostala celý svoj život jednoduchou ženou, výrazne ovplyvnila synovu tvorbu. Sú známe práce, na ktorých Warhol použil jej písmo (Škatuľka od pudingu). V múzeu je aj unikátna nahrávka, ktorá dokazuje ako Andy pomohol matke vydať v Amerike platňu. Spieva na nej dve rusínske piesne, dokonca dvojhlasne a s vlastným playbackom. Múzeu moderného umenia v Medzilaborciach konkuruje Jozef Keselica svojím domácim múzeom. Od dedka z Mikovej sa mu podarilo získať Andyho fotografie z detstva, vlastní zbierku obalov z jeho dielne a množstvo relikvií, ktoré si priviezol z Pittsburghu, keď bol na otvorení tamojšieho Múzea Andyho Warhola pred tromi rokmi. Okrem toho je vášnivým filmárom - amatérom. Nakrútil film s názvom 15 minút slávy Andyho Warhola, ocenený na festivale amatérskych filmov UNICA.
Sklamanie z toho, že napriek pozvaniam na Warholov happening nik neprišiel, netajili kurátor výstavy Michal Bycko a nový riaditeľ múzea Peter Fecura. "Keď nám treba pomôcť, nikto sa nezaujíma," posťažoval si Michal Bycko. "Vlastne niekto dnes predsa prišiel. Boli tu hostia z Ľvova, priniesli nám pozdravný list. Chystáme spolu recipročnú výstavu pri príležitosti summitu prezidentov, ktorý sa bude konať na budúci rok v máji na Ukrajine. Prisľúbili nám vynikajúceho ukrajinského básnika a maliara obdobia klasicizmu Tarasa Ševčenka, a bolo by to po prvý raz, čo táto výstava prekročí hranice Ukrajiny. My sa budeme prezentovať práve Warholom."
Múzeum moderného umenia v Medzilaborciach sa už dlhšie pohybuje v bludnom kruhu. Ministerstvo kultúry sľúbilo dotáciu na nákup 10 tlačí z cyklu Ladies and Gentlemen, ale peniaze na faktúry doteraz nie sú. Zahraniční partneri márne čakajú a strácajú nervy. Múzem podľa "hudecovského" metra zaradili pod správu Vihorlatského kultúrneho strediska a stratilo tak právnu subjektivitu. Strecha zateká, bolo by ju treba zrenovovať, ale budova patrí mestu a to nemá na opravu peniaze. Vzácne originály sú navyše vystavované klimatickým šokom, pretože v zime sa tu z úsporných dôvodov nekúri. "Slovensko kašle na Warhola. Odmietalo ho pred rokom 1989, pretože bol nežiaduci. Potom ho na chvíľu - do roku 1992 - prijalo. Teraz ho zasa odmieta. Úradníci toto múzeum udržujú pri živote, len preto, aby nezostali v hanbe pred svetom," povedal nám Michal Bycko, ktorý napriek pesimistickým náladám už dnes začína pracovať na projekte Zbohom storočie Warhola - údajne jednom z najväčších, aké kedy v múzeu usporiadali. Držme palce, aby sa stretlo s väčšou odozvou ako ten sobotňajší.
Autor: MILOSLAVA HRIADELOVÁ (Autorka je redaktorkou košického
