Delikátne nitky vzťahov medzi Vatikánom a Tel Avivom sa podarilo v roku 1993 upevniť natoľko, že uniesli aj podpis vzájomnej dohody o diplomatických vzťahoch. Uplynulý týždeň opäť výrazne povolili. Nič výnimočné, veď súčasný izraelský kabinet premiéra Netanjahua už v minulosti viackrát dokázal, že diplomatický takt nie je jeho najsilnejšou stránkou ani vo vzťahu k jeho americkým spojencom. Jablkom sváru je vymenovanie nového gréckokatolíckeho biskupa so sídlom v Galilei, ktorým sa mal stať mons. Butrus Moalem, v súčasnosti pôsobiaci v Brazílii. Moalem, ktorý by mal nahradiť staručkého biskupa Salloma, bol právoplatne zvolený cirkevnou synodou a potvrdený Jánom Pavlom II.
Výhrady voči nemu vzniesol bývalý agent Mosadu Shmuel Evitar, ktorý pôsobí na jeruzalemskej radnici. Počas rokovania s vatikánskou delegáciou jej predstaviteľov otvorene požiadal o zastavenie vymenovania mons. Moalema a ponúkol namiesto neho hneď náhradníka. Nemenovaný vatikánsky diplomat na margo jeho slov povedal, že „podobne sa voči cirkvi nesprávajú ani v Číne, ani vo Vietname“. Nezávislosť cirkvi od štátu bola totiž kardinálnou požiadavkou nadviazania diplomatických stykov medzi Svätou stolicou a Izraelom, ktoré za Vatikán viedol jeho dnešný nuncius, arcibiskup Cordero Lanza di Montezémolo.
Každá minca má však svoj rub aj líc. Odmietavý postoj Izraela súvisí najmä s až príliš úzkymi kontaktmi mons. Moalema s vysokými cirkevnými hodnostármi, mons. Capuccim a mons. Kaddumim, ktorých kontakty s Arafatovou Organizáciou pre oslobodenie Palestíny (OPP) nie sú žiadnym tajomstvom. Prvý z nich bol v 70. rokoch zadržaný izraelskými oddielmi v momente, keď sa vo svojom mercedese snažil prepašovať zbrane, určené Palestínčanom. Druhý dodnes žije v Tunisku, kde pôsobí medzi frakciami OPP, ktoré odmietajú mierové riešenie konfliktu. Od zákulisného nátlaku prešiel Izrael ústami svojho premiéra vo štvrtok priamo k činom, označiac Moalema „za osobu, spätú s prostredím nežičiacim mieru“, a pohrozil, že v prípade potvrdenia jeho vymenovania mu nebude udelené vstupné vízum. Jeden z popredných izraelských rabínov, David Rosen, označil celú záležitosť za „nevídanú vec v demokratických štátoch, ak sa vláda mieša do podobných vymenovaní“ a netajil obavy, že podobný postup môže vrhnúť tieň na krehké vzťahy židovskej komunity s katolíckym svetom.
JURAJ KITTLER
