nastražili výbušniny do áut zaparkovaných pred kasárňami. Šokujúci motív krvavých udalostí zverejnila vo štvrtok najväčšia povstalecká organizácia Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC) prostredníctvom súkromného rádia Radionet - „ide o odvetu skorumpovanej vláde doterajšieho prezidenta Ernesta Sampera“. Krvavé jatky naplánovali povstalci s chladnokrvnou presnosťou - ich bilancia bola zverejnená na zasadnutí národnej bezpečnosti, ktorej naposledy predsedal práve Ernesto Samper.
Krvavá rozlúčka by však zároveň mala byť predzvesťou prestávky v násilí, ktoré v Kolumbii panuje už viac ako 30 rokov. Najväčšia povstalecká skupina FARC totiž spolu s motívom bojov zverejnila aj vyhlásenie, podľa ktorého je ochotná rokovať o mieri s novým prezidentom Pastranom. Pripojila by sa tak k druhej povstaleckej organizácii v krajine - Vojsku národného oslobodenia (ELN), ktorá už v júli podnikla prvé kroky k začatiu mierových rokovaní. V nemeckom Mohuči prisľúbila skoncovať s únosmi detí, starých ľudí a tehotných žien, so „zámerným“ používaním nášľapných mín proti civilistom a čiastočne aj s útokmi na ropovody, čím chce vytvoriť atmosféru vhodnú na rokovania s novým prezidentom, ktorý včera slávnostne prevzal úrad prezidenta.
Deň pred nástupom do funkcie zaslal Pastrana povstalcom pozitívny signál. V novej vláde, ktorú predstavil, bude post ministra vnútra zastávať Rodrigo Lloreda. Ten si získal povesť pružného sprostredkovateľa počas rokovaní s povstalcami a vládami v Strednej Amerike v 80. rokoch. Pre novú kolumbijskú vládu skúsenosť na nezaplatenie.
Slávnostnú výmenu stráží tak má Kolumbia za sebou. Pred sebou mimoriadne komplikovanú situáciu, ktorú sprevádza násilie. Nový kabinet prezidenta Pastrana má však veľmi priaznivú východiskovú pozíciu. MIRIAM MRÍZOVÁ
