Počas tohto víkendu je športový areál jazdeckého klubu Slávia STU Bratislava v Ovsišti dejiskom už 33. ročníka medzinárodných jazdeckých pretekov Grand prix Bratislava CSIO-W. Ich prvý ročník bol v roku 1965 a s výnimkou roku 1968 sa nepretržite konajú dodnes. Jazdecký šport má v slovenskej metropole hlboké korene, ktoré siahajú k historickému dátumu 13. septembra 1563. V ten deň sa v Bratislave, pri príležitosti korunovácie uhorského kráľa Maximiliána II., uskutočnili na pravom brehu Dunaja (v dnešnej Petržalke) nielen rytierske turnaje, ale aj jazdecké preteky a dostihy. Ich organizátorom bol vojvodca Ferdinand a nad regulárnosťou súťaží dohliadal kráľovský stajník Andrej Täffel, ktorý víťazom a umiestneným jazdcom rozdelil odmenu 3 tisíc toliarov. V Bratislave bolo v nasledujúcich rokoch devätnásť korunovácií kráľov a kráľovien, zasadal tam aj uhorský snem, a pri týchto príležitostiach sa vždy konali rôzne súťaže na koňoch. Prvý dostihový míting zorganizoval už 16. apríla 1826 István Széchenyi a počas 19. storočia si turf získal veľkú popularitu. V Bratislave sa však okrem dostihov rozvíjal aj jazdecký šport, na čom mali zásluhu dôstojníci rakúsko-uhorskej armády. V druhej polovici 19. storočia bolo v tomto meste niekoľko husárskych plukov s modernými stajňami (napríklad aj v dnešnej Slovenskej národnej galérii na Riečnej ulici), pritom kone sa nevyužívali len na vojenské, ale aj na športové účely. Roku 1872 usporiadali rakúsko-uhorskí dôstojníci v bratislavskej krytej jazdiarni na Štefánikovej ulici (stála medzi Tolstého a Lermontovovou ulicou a zbúrali ju v roku 1907) jazdecké preteky, ktoré pozostávali z parkúrového skákania a z drezúry. Bolo to prvé kompletné jazdecké podujatie na svete, čo uznáva aj Medzinárodná jazdecká federácia FEI! Jazdecký šport má teda v Bratislave dlhoročnú tradíciu, na ktorú v súčasnosti úspešne nadväzujú medzinárodné jazdecké preteky Grand prix. JURAJ GRESSNER