Tak to už v živote chodí: raz je sucho a raz voda. Raz je oheň a raz záplava. A voda, ktorá chýba pri požiari, sa privalí ako potopa tam, kde ju nebolo treba. Príroda je živel, ktorý zdivel. Ale nie až teraz: to bolo tak odvždy. Ľudia sa museli naučiť žiť s prírodnými pohromami. Ale nie je to práve naopak: nie sme tou najväčšou prírodnou katastrofou práve my, ľudia? My, naše veličenstvo ľudstvo, ktoré sme ohluchlo a osleplo voči varovaniam, ktoré nám príroda posiela už hodnú dobu. A tak nám chodia doporučene požiare a záplavy a zemetrasenia ako varovné znamenia, aby sme raz nezhoreli v naozajstnom veľkom požiari.