Sallu Terrenu dal vybudovať Mikuláš IV. Pálffy, ktorý v roku 1651 začal hrad poškodený požiarom premieňať na prepychové panské sídlo. Vybudovaná je v duchu talianskej renesančnej módy, podľa vzoru záhradných stavieb chrániacich jemnú pokožku šľachticov pred teplom a slnkom ako súčasť šľachtických sídiel. Dominantou sály je bohatá naturalistická štuková výzdoba, ktorú zhotovili, podobne ako v ostatných hradných interiéroch, ruky talianskych majstrov od jazera Como. Namaľované výjavy z mytológie a histórie mali bystriť ducha, prehlbovať obrazotvornosť, zdokonaľovať vzdelanie. V 18. a 19. storočí sa tu hrávali i divadelné hry, nemými svedkami sú dodnes zachované kulisy. Ako pre SME prezradila lektorka Adriana Macejková, práve v Salle Terrene zatínal Marián Labuda pred ľúbostnými radovánkami s Idou Rapaičovou valašku do skrine pri natáčaní Pacha, hybského zbojníka, zatiaľ čo otec a bratia obávaného kapitána hôrnych chlapcov tancovali povestný „lindaj, lindaj“ v hradných pivniciach. Súčasná architektonická podoba Rytierskej sály vznikla počas prestavby v roku 1758 za Rudolfa I. Pálffyho a pôvodne slúžila na zhromažďovanie veriacich pri bohoslužbách v susednej kaplnke zasvätenej Panne Márii Nanebovzatej. „Ľudí zaujíma predovšetkým táto malá modlitebná lavička, ktorú si na znak vernosti dala v roku 1858 vyhotoviť Blanka Pálffyová z manželskej postele po smrti svojho muža. Zdá sa, že vernosť ešte z módy celkom nevyšla,“ usmieva sa A. Macejková. Dnes sa Rytierska sála využíva i na komerčné účely, stala sa napríklad obľúbeným miestom módnych prehliadok. „To viete, dnes je každá koruna dobrá,“ povzdychne si zástupkyňa riaditeľa múzea Magda Mikovičová.
IVAN MATEJÍČKA
