kou bola kráľovná Konštancia, vdova po českom vladárovi Přemyslovi Otakarovi I. a dcéra uhorského kráľa Bela III., sa stal jedným z ohniviek v reťazi stredovekých pohraničných hradov medzi Devínom a Trenčínom, tvoriacich pohraničné opevnenie medzi Uhorskom a Českým kráľovstvom. Neskôr ho ako kráľovský hrad dostávala uhorská šľachta za vojenskú a hospodársku pomoc panovníkovi, jedným z užívateľov bol i legendárny Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1523 sa jeho majiteľmi stali Thurzovci, akísi stredovekí rezešovci, ktorým sa podarilo rozprávkovo zbohatnúť na obchode s kovmi ako i na banskom a hutníckom podnikaní. Spoločne s nemeckými Fuggerovcami založili Thurzovsko-Fuggerovskú spoločnosť a získali monopolné postavenie na svetovom trhu s meďou. Časom však aj Thurzovcov prikvačili finančné problémy a v roku 1528 sa novými hradnými pánmi stávajú Fuggerovci, ktorí si na Červenom Kameni chceli vybudovať bezpečný sklad pre svoj tovar. Po nechutných dedičských sporoch a tureckej hrozbe stráca hrad v druhej polovici 16. storočia pre fuggerovský klan význam a po tristoročnom striedaní majiteľov sa v roku 1588 stáva majetkom Pálffyovcov. Noví vlastníci ihneď po odkúpení začali potvrdzovať slová, že nová metla dobre metie a gotický hrad sa začal premieňať na komfortné panské sídlo. Po niekoľkých prestavbách a úpravách v priebehu niekoľkých storočí klepol Pálffyovcom po prstoch vojnový i povojnový ošiaľ a v roku 1945 slávny šľachtický rod o Červený Kameň prichádza. Neskôr bol hrad zoštátnený, vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a bolo na ňom zriadené múzeum dokumentujúce vývoj bytovej kultúry šľachty od 16. do začiatku 20. storočia a vývoj vojenskej techniky na slovenských hradoch. V roku 1976 sa objavili trhliny v nosných múroch a nevyhnutná generálna rekonštrukcia uzatvorila hrad pre návštevníkov na takmer dvadsať rokov. Hoci bol tento unikátny objekt stredoeurópskeho staviteľstva sprístupňovaný pre verejnosť po častiach už od roku 1992, celý hradný areál bol otvorený až v minulom roku. Drobné kozmetické úpravy spoločne s obnovou opevňovacích múrov prebiehajú dodnes.
IVAN MATEJÍČKA
