„Podľa môjho názoru boli v zápase pekné aj slabšie momenty. V prvom polčase mala viac priestoru Trnava, aj sa jej darilo a využila to. Bola odvážnejšia. V druhom polčase pod dojmom náskoku Trnavčania poľavili a domáci ich dostali pod tlak, ale nevedeli ho zužitkovať.“
Prečo?
„Košičanom chýbala finálna prihrávka, rýchlosť, individuálna odvaha podujať sa na zakončenie. Ich hra bola dobrá po šestnástku súpera, a tam sa to končilo. Ak by Košičania vyrovnali, možno by sme sa dočkali dobrého futbalu aj v druhom polčase, lebo Trnava by sa asi snažila o ďalší zvrat. Domáci síce zvyšovali tempo v prechode do útoku, ale záver bol bez efektu. Viac gólových príležitostí v oboch polčasoch mala napokon Trnava, dala gól a ním aj zaslúžene vyhrala.“
Sledovali ste tretiu výhru Trnavy nad majstrom. V čom boli jej základy, prípadne z čoho sa poučili predtým Košice?
„Myslím si, že tento tretí zápas vyznel najvýraznejšie na prospech Trnavy a k tomu ešte po prvý raz na pôde Košíc. Predchádzajúce dve víťazstvá boli v Dúbravke a v Nitre. Neviem, ako analyzovali Košičania predchádzajúce dve stretnutia a prehry v nich, ale tento zápas pre zmenu z troch meraní síl vyznel pre nich najhoršie. Možno boli ukolísaní ôsmimi gólmi do siete Írov a postupom z predkola Ligy majstrov cez Cliftonville, v každom prípade Trnava bola v stretnutí živšia, kým Košičania v najväčšom útlme.“
Koho z reprezentantov by ste z oboch tímov mohli pochváliť?
„Je to iba jedno kolo, jedno stretnutie, nechcel by som osobitne vyzdvihovať jednotlivcov. Mnohí z Košičanov, ktorí hrali proti Írom dobrý zápas, nemali formu teraz proti Trnave. Z pohľadu reprezentácie chcem dodať, že skúšobné obdobie sme skončili a v kádri máme 25 hráčov, z ktorých sa bude vyberať zostava na jednotlivé zápasy kvalifikácie. Podľa momentálnej formy pred tým-ktorým zápasom, ako aj podľa súpera. Ale ak niekto výrazne vyskočí, dostane, pochopiteľne, šancu.“
Čo by ste najradšej implantovali z hry na majstrovstvách sveta vo Francúzsku do nášho futbalu, do našej ligy?
„Všetky mužstvá na MS vo Francúzsku, predovšetkým tie najlepšie, či už Francúzsko, Brazília, Holandsko, Taliansko a niektoré ďalšie, vychádzali z dobrej defenzívnej činnosti všetkých hráčov. Nebolo vari hráča na ihrisku, ktorý by nemal nejakú defenzívnu úlohu, útočníci napádali obrancov súpera už pri rozohrávke, v strede poľa sa dialo to isté. Ale na druhej strane, ako sa karta obrátila, hneď sa všetci chopili útočnej činnosti. Odpadla stereotypná medzihra, spätné prihrávky. Išlo o celoplošnú kompaktnú defenzívnu aj ofenzívnu činnosť, ktorá priniesla oku diváka lahodiaci futbal. A chcel by som, aby sa to udomácnilo aj v našej lige a potom v reprezentácii.“
JÁN MIKULA
