y, na ktorých sú prezentované veľmi „odvážne“ politické programy, z ktorých mnohé pochádzajú zo sféry sci-fi, sú tu častokrát veľmi nepekným spôsobom osočované iné politické strany. „Solventnejšie“ strany z našej politickej scény (HZDS) sponzorujú najrozličnejšie športové, kultúrne, mediálne podujatia, prikrášlené gulášom a pivom zdarma, či rozdávajú rôzne spomienkové predmety, balíčky a pod. Všetky tieto „aktivity“ majú jeden spoločný cieľ a tým je získanie čo možno najväčšieho politického kapitálu. Je to výstižná ukážka politického egoizmu 20. storočia, kde sú zneužívané desiatky miliónov korún daňových poplatníkov na egoistické ciele politických strán, hnutí a združení. Je toľko sfér, kde by tieto financie na predvolebné akcie boli oveľa potrebnejšie. Aké záruky dostáva volič na splnenie predvolebných sľubov, keď každodenne sleduje neochotu dosiahnuť kompromis, uprednostňovanie osobných záujmov pred záujmami spoločenskými, rôzne podvody a klamstvá, vzájomné ponižovanie a osočovanie? Nebolo by vhodnejšie peniaze a energiu investovanú do honosných predvolebných kampaní radšej investovať do odvetví na pokraji kolapsu, ako sú zdravotníctvo, školstvo, na odstránenie obrovských sociálnych rozdielov a kampane zakladať na konkrétnych, skutočne morálnych činoch? Čo si možno myslieť o stranách, ktoré lákajú ľudí na tie najnižšie hodnoty. Za čím a kam kráčaš, Slovensko, za čím a kam kráčaš, ľudstvo?

VILIAM VANEK,

Myjava