ANDY WARHOL - Narodil sa 6. 8. 1928 v Mc Keesporte v Pennsylvánii. V rokoch 1945-49 študoval na Carnegie Institute of Technology v Pittsburghu, v rokoch 1949-67 pracoval ako ilustrátor a komerčný grafik. V roku 1960 vytvoril prvú komiksovú maľbu Dick Tracy, o dva roky neskôr namaľoval Marilyn Monroe a obraz 200 Campbellových polievok a vo Ferus Gallery v Los Angeles mal svoju prvú samostatnú výstavu. V roku 1965 sa v University of Pennsylvania vo Philadelphii uskutočnila prvá retrospektíva, ktorá bola s veľkých úspechom prezentovaná v ďalších prestížnych výstavných sieňach v USA a Európe. V roku 1976 sa uskutočnila v newyorskom Museum of Modern Art jeho posledná retrospektíva počas života. Zomrel 22. 2. 1987 v New Yorku. Povedľa stovák obrazov, kresieb a vysokonákladových serigrafií jeho celoživotné dielo predstavujú tisíce fotografií, vyše tritisíc magnetofónových pások zaznamenávajúcich osobné rozhovory, vyše 4 tisíc filmových a dokumentárnych kotúčov a vyše šesťsto schránok (Time Capsule). Warhol do nich od začiatku 70. rokov až do konca života každý deň ukladal svoje osobné poznámky, listy, účty za taxi, vstupenky do kina a podobne. S týmito každodennými „maličkosťami“ natrvalo spojil svoj život s umením.„Každý raz bude pätnásť minút slávny,“ znie legendárna veta kráľa pop-artu Andyho Warhola, umelca, pri ktorého hodnotení zlyhávajú všetky zaužívané kritériá. Dvadsiateho druhého februára 1987 zomrel v New York Hospital päťdesiatdeväťročný potomok rusínskych rodičov, ktorý by mal práve dnes 70 rokov. Ani zďaleka po ňom nezostala len strohá mohyla na cintoríne v Pittsburghu, kde odpočíva vedľa svojich rodičov. Bledý muž s plachými očami, uhrovitou tvárou, v čiernom roláku a v striebornej parochni bol totiž „na správnom mieste v správnom čase“. Warhol nič neobjavoval a nepredpisoval. Avšak tomu, čo upútalo americkú verejnosť, sa venoval s buldodžou vytrvalosťou. Vo svojich dielach položil na oltár konzumného trhu fetiše spoločnosti, ktoré rozmnožoval so spolupracovníkmi vo svojej Factory - fabrike na umenie. Ako prvý výtvarne zmedializoval portréty známych ľudí, ale i predmety dennej spotreby. Rafinovanou manipuláciou so zmyslami a vedomím diváka sa mu podarilo odhaliť masové pudy človeka, ktorý sa začal klaňať novým božstvám. Z Lenina, Mao Ce-Tunga či Campbellovej polievky sa stali megastars podobné Elvisovi, Marilyn Monroe, Liz Taylorovej či Mickovi Jaggerovi. I veľký manipulátor, ktorý sa už-už počas svojho života stal „jedným z piatich dôležitých súčastí umenia 20. storočia“ (E. Lucie-Smith), mal však svoju odvrátenú tvár. Keď zhasli svetlá rámp, zostával sám, frustrovaný, neistý sám sebou. „V tých chvíľach bol takmer ako dieťa. Bojazlivo hľadal útočisko u svojich najbližších,“ spomína na Andyho jeho brat John Warhol. Nie nadarmo vstúpila do dejín aj Warholova sentencia, ktorú vyriekol po pokuse o atentát na neho: „Zistil som, že všetko, čo robím, súvisí so smrťou…“

Jedna z kľúčových ikon výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia sa vo všeobecnosti chápe ako súčasť mohutného umeleckého riečiska zvaného pop-art. Avšak na rozdiel od Rauschenberga, Lichtensteina či Johnsa (ak máme menovať len tých najhviezdnejších), ktorí spoluurčovali tvár populárnej kultúry na rozmedzí 50. a 60. rokov, Warhol cez svoju hľadačskú vytrvalosť nezostával ani v zlatom období pop-artu iba v súradniciach výtvarného umenia. Jeho presahy do hudby, fotografie a filmu vytvorili z neho multimediálnu osobnosť s neutíchajúcou kreativitou. „Nie je život len sériou meniacich sa obrazov, ktoré sa neustále opakujú,“ pýta sa Warhol a jeho umenie a život mu dávajú za pravdu. Osobnosť Andy Warhola sa cez záslužnú aktivitu ľudí vo východoslovenských Medzilaborciach, kde je jeho múzeum, konečne v 90. rokoch etablovala aj v krajine jeho rodičov. Tento fakt je natoľko výrazný, že ani veľké výstavy A. Warhola v Európe (napríklad nedávna veľká retrospektíva kresieb a grafík v Kunstmuseu v Bazileji, ktorá má putovný charakter) nezabudnú v curriculum vitae uvádzať východoslovenskú dedinu Miková ako rodisko jeho rodičov. Je až ohromujúce, s ako intenzitou sa Warholov duch stále nachádza medzi širokou verejnosťou. Len máloktorému výtvarníkovi sa stalo, aby sa dočkal uznania od človeka z ulice: Picassovi, Dalímu, Pollockovi - výpočet rozhodne nie je dlhý. Už dnes je jasné, že jeho pätnásť minút slávy presiahlo večnosť…

ĽUDO PETRÁNSKY ml.