Jednou z mála spomienok, ktoré som si koncom roku 1968 priviezol na svoj študijný pobyt v Paríži, ktorý sa z vtedy predpokladaných troch mesiacov predĺžil na 30 rokov, bola slovenská, umelecky vydarená pohľadnica s nasledovným textom: „Premeniť Kóreu na púšť? Nepodarí sa! Premeniť púšť na úrodnú? To sa určite podarí!“ Vtedy, v 50. rokoch, sme si ju v československých školách museli počas kórejskej vojny všetci povinne kúpiť v prospech severokórejského Červeného kríža. Typický príklad socialistickej propagandy, živenia, či vnucovania opačných náhľadov, ako ponúka život sám. Dnes sa už nad tým nikto nepozastavuje, dnes už je všetkým jasné, že vtedajšiemu kórejskému diktátorovi, komunistovi Kim Ir-senovi, a po ňom aj jeho synovi Kim Čong-ilovi sa úrodnú krajinu skutočne podarilo premeniť na dnešnú púšť, kde ľudia po stovkách umierajú od hladu a kde je viac nábojov ako chleba. Nik sa už dnes nesnaží presvedčiť svetovú verejnosť o tom, že Kórea je v skutočnosti akousi rajskou záhradou. V sedemdesiatych rokoch v Paríži, ale aj v ďalších svetových mestách, na to však systém platenej inzercie demokratického sveta priestor ponúkol.
Starnúci kórejský diktátor si vtedy kúpil, tak ako to reklamný trh dodnes umožňuje, hneď niekoľko reklamných stránok, a to nielen v parížskych denníkoch, ako je Le Monde alebo Le Figaro, ale aj v uznávaných denníkoch v Anglicku a v Spojených štátoch. Namiesto reklamy na kórejský tovar sa však na nich objavili (samozrejme v prekladoch) jeho „prejavy k národu“. Dostali sa tak, na základe obchodnej dohody, do rúk obrovského množstva ľudí - „ak si to zákazník želá, my mu, samozrejme, vyhovieme“. Aj keď boli uvedené v západnej tlači s titulkom „platený priestor“. Na Západe žijúci ľudia vtedy začudovane pátrali po dôvodoch takejto reklamy, na um im prichádzali vysvetlenia, ako je megalománia i iné duševné poruchy. Ako vysvitlo, bola to len časť pravdy, skutočný dôvod bol niekde inde. Vtedajšie severokórejské stranícke a štátne médiá od televízie cez rozhlas až po noviny mohli totiž potom pravdivo vyhlasovať: „Vidíte, aj Západ si so záujmom číta prejavy nášho osvieteného vodcu Kim Ir-sena. Aj imperialisti, ktorým na Západe patria slobodné noviny, musia uznať genialitu nášho prvého vodcu pracujúceho ľudu.“ Samozrejme, kórejská cenzúra dohliadla na to, aby sa nikto zo Severokórejčanov doma nedozvedel, že šlo o platenú inzerciu za ich peniaze. Po tomto odhalení väčšina západných denníkov dobre platené uverejňovanie prejavu geniálneho Kim Ir-sena s hanbou zastavila.
Podobnosť s „reportážou“ o Slovensku vo francúzskom týždenníku Paris Match je čisto náhodná.
ADOLF BAŠTA, Paríž
(Autor je stálym
spolupracovníkom SME)
