čení, že jarovnickí Rómovia musia nájsť svoju cestu k Bohu,“ vysvetľuje Pavel Procházka, kňaz, ktorý už štyri roky pravidelne prichádza zo svojej děčínskej farnosti na Slovensko na pozvanie Komisie pre pastoráciu Rómov pri Konferencii biskupov Slovenska, aby pracoval s Rómami priamo v osadách. Každoročne niekoľko týždňov strávi v ich strede a usiluje sa nielen poznávať ich kultúru a život, ale aj priviesť ich k viere. Svoju tohtoročnú misijnú cestu v Jarovniciach nastúpil práve včera. Spolu s dvoma katechétkami tu strávi dva týždne. „Kedysi som túžil byť misionárom v Brazílii,“ usmieva sa pri tej spomienke. „Ale potom som pochopil, že moje miesto je medzi Rómami, v rómskych osadách. Tie však v Čechách už neexistujú. A tak každý rok pôsobím nejaký čas na Slovensku. Slovensko milujem a raz by som tu chcel žiť aj dlhšie ako len počas dovolenky,“ zdôveruje sa. Jeho túžbou je vytvoriť v spolupráci s Komisiou pre pastoráciu Rómov, ktorej na Slovensku predsedá biskup mons. Bernard Bober, väčší priestor pre dlhodobejšiu misiu. „Rómsku kultúru nie je možné poznať za niekoľko dní. A ani nie je možné prísť medzi nich a jednoducho ich prevychovať. Viera by sa mala stať súčasťou ich kultúry, ich života. A na to treba aj viac ako celý život,“ hovorí. Počas uplynulých dní pôsobil v rómskej osade v Cígeľke a navštívil aj svoje pôsobisko v Jarovniciach. „Prekvapilo ma, že v nových unimobunkách som našiel hladných ľudí, o ktorých sa nikto nepostaral. Bezprostredne po povodni sem síce prišli nejaké humanitárne zásielky, ale to bolo všetko!“ Títo ľudia však podľa jeho slov potrebujú viac než iba doviezť jedlo. Potrebujú sa naučiť žiť a postarať sa sami o seba. A aký je jeho názor na to, že povodeň v Jarovniciach bola pre Rómov božím trestom? „Počul som už názory o božom treste. Trest vždy treba chápať súčasne aj ako milosť. Boh toho trestá, koho miluje, aby ho zachránil. Takže prečo nevnímať tragédiu uplynulých dní ako božiu milosť?“ (kam)