ým svätovojtešská tradícia,“ vysvetľuje neobyčajný záujem o Gaboltov správca tunajšej rímskokatolíckej farnosti Michal Kriško. Podľa tradície sa práve v Gaboltove zastavil na svojej púti do Poľska koncom 10. storočia sv. Vojtech. Gaboltovským chotárom viedla totiž strarodávna „soľná cesta“ zo Šariša do Haliča. Už v tom čase tu podľa všetkého bola maličká osada. Na mieste, kde sv. Vojtech odpočíval a kde, keďže bol smädný, vytryskol prameň, stojí dnes kaplnka. Udalosť znázorňuje aj klasicistický obraz maľovaný na dreve - sedí na ňom sv. biskup pod stromom a požehnáva prameň. Jeden z benediktínskych mníchov, ktorí ho sprevádzali, drží v ruke knihu a druhý džbánom naberá vodu. Dnes však o obraze hovoria domáci v minulom čase. Necelý týždeň pred 6. ročníkom rómskej púte v Gaboltove, ktorá sa uskutočnila uplynulý víkend, ho neznámi páchatelia z kaplnky ukradli. „Už dvadsať rokov upratujem v tejto kaplnke a celých päťdesiat, odkedy som na svete, si takúto nehoráznosť nepamätám. Ten obraz tam vždy bol a bol pre nás - Gaboltovčanov, významnou pamiatkou. Čo sú to dnes za ľudia?“ rozhorčuje sa Mária Skurková. Napriek udalosti rozhodne zamietne návrh na zamykanie kaplnky. „Veď je to sväté miesto pre ľudí…“ Smútok zo straty obrazu neskrýva ani správca farnosti Michal Kriško. „Krátko pred jeho zmiznutím som ho nechal vyfotografovať,“ hovorí a ukazuje fotografiu - dnes jediné svedectvo o podobe zmiznutého obrazu. Utešuje sa len tým, že obraz nebol zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok i keď nie je možné vylúčiť, že sa tam neocitol len v dôsledku toho, že od roku 1989 nebol dostatok času zhodnotiť všetky zachované sakrálne pamiatky na Slovensku. Dnes zostal Gaboltovčanom iba posvätný prameň, ktorému podľa tradície pripisujú veriaci zázračné účinky. „Nepamätám si nijaký väčší zázrak uzdravenia, i keď v poslednom období sa tu diskutovalo o chlapcovi, ktorému údajne po dvoch rokoch, keď mu lekári nedokázali pomôcť, narástli vlasy krátko po tom, čo sa umyl vodou v Gaboltove,“ hovorí Michal Kriško a dodáva, „viera je silný liek.“