RÍM (SITA) - Počas dopingovým škandálom poznačených cyklistických pretekov Tour de France sa po dlhom čase nelepila smola na päty celkovému víťazovi Marcovi Pantanimu. Taliansky „pirát na bicykli“, s ktorým sa šťastie nikdy príliš nekamarátilo, hodil za hlavu minulosť a v plnej miere predviedol svoj talent a pevnú vôľu. Od roku 1982, keď vyhral majstrovstvá sveta juniorov, totiž viedol osobnú vojnu so zraneniami a nešťastím. Zlomil si kľúčnu kosť, zápästie, obe ruky, nohu aj rebrá. Vykĺbil si rameno, narazil platničky, dvakrát mal otras mozgu, no azda najhoršia bola trieštivá zlomenina ľavej píšťaly po páde v máji v roku 1995. Vinou kolízie s tréningovým autom, z ktorej vyšiel so zraneným kolenom a tržnou ranou nad pravým okom, vynechal Giro d‘Italia. Napriek tomu o niekoľko týždňov skončil tretí na Tour de France. V lete 1995 získal bronz na MS a všetko sa zdalo byť opäť v poriadku. Nočná mora prišla v októbri toho istého roku. Pantani v osemdesiatkilometrovej rýchlosti vrazil do džípu a zlomil si ľavú nohu. Nasledujúcich päť mesiacov chodil s barlami, maľoval a komponoval ódy na Diega Maradonu. Veľa času trávil aj v bare svojich rodičov v rodnom prímorskom stredisku v Cesene. Návrat ohlásil začiatkom roka 1997. O tri mesiace neskôr ho z trate Giro d‘Italia po páde zapríčinenom zatúlanou mačkou odviezli do nemocnice. „Prečo som to vždy iba ja? Nechcem, aby si ma pamätali ako nešťastníka,“ sťažoval sa Pantani.