Aj za búrlivého domáceho vývoja si našiel šéf ruskej vlády Sergej Kirijenko čas na stretnutie s prezidentom separatistického Čečenska. Stretnutie sa má konať dnes a na vopred neurčenom mieste - podľa všetkého v Nazrani v susednom Ingušsku, za osobnej účasti ingušského prezidenta Ruslana Auševa. Pôjde o prvé stretnutie sto dní vládnuceho 37-ročného ekonóma-technokrata s hlavným veliteľom vzbúreneckej čečenskej armády a dnes riadne zvoleným prezidentom tzv. nezávislej Ičkérie.
Kirijenko uviedol, že tento takmer summit sa koná na dávnu žiadosť Aslana Maschadova a je nepochybne pravda, že čečenský prezident po takomto stretnutí túži už dlhý čas. Dátum však nakoniec určila tragická udalosť a sám ruský prezident Boris Jeľcin. Moskva si spomenula na Maschadova, šéfa „bohom zabudnutého“ Čečenska, keď sa v pondelok takmer stal obeťou atentátu. Pri výbuchu auta zahynuli dvaja jeho ľudia a dvanásť okoloidúcich bolo údajne vážne zranených. Sám Maschadov vyviazol, ako povedal, s Alahovou pomocou, a s ľahkým zranením nohy. A Jeľcin si naraz spomenul na priateľa Maschadova a poslal mu povzbudzujúci telegram.
Bezpečnostná situácia v Čečensku sa vymyká kontrole miestnej vlády, hovorí sa o otvorenej občianskej vojne - a Maschadov je pre Moskvu predsa len prijateľným partnerom, aj keď tvrdošijne trvá na nezávislosti. Sľubovaná pomoc Moskvy pri rekonštrukcii Čečenska, ktoré zničili ruskí vojaci, by mohla len upevniť Maschadovovu autoritu. Moskva sa však po prehratej vojne tvári ako pštros, a tak sú celkom pochopiteľné špekulácie, že si ešte pestuje nádeje na spôsob „čím horšie, tým lepšie“. Bude Maschadov po kritickom incidente povoľnejší? Ak aj nie sú za atentátom priamo ruskí agenti, ako tvrdí bývalý poľný veliteľ dnes poverený vedením čečenskej armády Šamil Basajev, pohrávanie sa s občianskou vojnou by mohlo byť súčasťou istých moskovských kalkulácií.
Ruská politická elita, najmä Jeľcin, sú, ako je všeobecne známe, zodpovední za ničenie i zbytočnú smrť civilistov v Čečensku. Čečeni sú navyše z medzinárodnoprávneho hľadiska - aj keď to sami odmietajú - stále občanmi Ruskej federácie a Rusko predsa odtrhnutie tejto strategicky i surovinovo zaujímavej provincie tvrdo odmieta. Po atentáte na Maschadova sa verejne vyslovili aj štyri ruské politické osobnosti - expremiér Viktor Černomyrdin, gubernátor Krasnojarského kraja (a človek, ktorý vyjednal mier s Čečenskom) Alexander Lebeď, tajomník úradu pre vzťahy Spoločenstva nezávislých štátov Boris Berezovskij a prezident Tatarstanu Mintimer Šajmijev, ktorí otvoreným listom vyzvali Jeľcina, aby Rusko zaujalo jasné stanovisko k Čečensku.
Pre Maschadova vznikne dnes nepochybne možnosť priamo vysloviť požiadavky, resp. návrhy Čečenska. Podľa slov svojho hovorcu bude žiadať tvrdé opatrenia na naplnenie finančných fondov pre Čečensko. Pred schôdzkou sa sťažoval na nedostatočnú realizáciu dohôd s Moskvou, čo podľa neho vťahuje republiku do „sociálneho chaosu“. „Čečensko chce vytvoriť čo najsusedskejšie, vzájomne výhodné vzťahy s Ruskom,“ povedal agentúre Interfax a uviedol tiež, že podporí „spoločný ekonomický, obranný, vzdušný a dopravný režim“. Rokovania o čečenskej nezávislosti však vylučuje. BAŠA JAVŮRKOVÁ
