tú nasilu posadili do auta a odviezli do jej domu v Rangúne… Vojenská junta, ktorá je v Mjanmarsku pri moci od roku 1962 a premenovala Barmu na Mjanmarsko, sa pred týždňom rozhodla, že Su Ťij sa na svoju schôdzku s opozičnými politikmi z Národnej ligy pre demokraciu (NLD) jednoducho nedostane a zablokovali jej autu cestu, keď smerovala na západ krajiny. Nositeľka Nobelovej ceny za mier z roku 1993 povestná svojou pevnou vôľou zareagovala na túto situáciu v presne duchu ocenenia, ktoré dostala za nenásilnú kampaň za nastolenie demokracie. Zostala pokojne sedieť vo svojom aute a čakala. Len z času na čas si dopriala krátku rozcvičku mimo auta a s nikým nehovorila. Situácia nebola pre ňu ničím novým, s represívnymi zásahmi vojenského režimu má bohaté skúsenosti. Len v priebehu posledného mesiaca Su Ťij takto zastavili už tretíkrát. Mlčanie prerušila len raz, keď požadovala od vládnych vyjednávačov záruku voľného pohybu po krajine. Odpoveď vlády neprekvapila: „Vrátite sa späť do Rangúnu a môžeme o vašej požiadavke diskutovať.“ S pribúdajúcim časom sa pod stále väčší medzinárodný tlak dostával agresor, teda mjanmarský režim. V čase, keď vojaci zastavovali auto Su Ťij, prebiehalo v Manile každoročné stretnutie členských krajín Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN), kam patrí Mjanmarsko od minulého roku. Hoci kapitola ľudských práv pri prijímaní členov nehrá v tomto združení ešte stále príliš veľkú rolu - stačí spomenúť takých dlhoročných členov ASEAN a notorických ignorantov ľudských práv ako Indonéziu, alebo Vietnam - Mjanmarsko sa stalo terčom ostrej kritiky. Predovšetkým od partnerských krajín združenia, ale aj od členov. Najaktívnejším kritikom vojenskej junty bola americká ministerka zahraničných veci Madeleine Albrightová, ústami Wolfganga Schüssela sa pridala aj Európska únia, ďalej Japonsko, Nový Zéland, Kanada, Južná Kórea a Austrália. Všetky tieto krajiny od Mjanmarska žiadali, aby umožnilo diplomatom z USA a Japonska skontaktovať sa so Su Ťij, ktorej zdravotný stav sa zhoršoval. Mjanmarsko túto iniciatívu zamietlo v starom obale všeobecných fráz o miešaní sa do vnútorných záležitostí krajiny. Napokon si vojaci, ktorí v roku 1990 neuznali víťazstvo NLD v parlamentných voľbách, urobili, čo chceli a Su Ťij proti jej vôli previezli do Rangúnu. Vyčerpaná Su Ťij na tlačovke NLD včera chýbala, ale poslala všetkým jasné posolstvo: „Vo chvíli, keď budem mať dosť síl, vydám sa opäť na cesty.“

MAREK CHORVATOVIČ