Tradícia bola v sobotu na futbalovom trávniku v Dolnej Súči v trenčianskom okrese silnejšia než zákon „Môj dom, môj hrad“. Hoci medzi Hornou a Dolnou Súčou roky panuje na športovom poli úhlavná rivalita, pôvabné prekáračky na odvekú tému kto je lepší ustúpili v čase núdze prirodzenej susedskej výpomoci. V Hornej je ihrisko v rekonštrukcii a tak sa tradičný letný turnaj odohral na trávniku v Dolnej, ktorý podchvíľou akurátne preparoval príjemný letný dáždik „Chalani, nemyslel som, si, že na toto mužstvo bude treba aj nakričať. Záloha musí byť kompaktnejšia s útokom i obranou“, dohováral neformálne nový tréner Hornosúčanov Michal Valachovič keď už bolo po všetkom. Hornosúčanskí organizátori boli zároveň papierovými favoritmi turnaja, hrávajú v piatej krajskej súťaži. Ďalší účastníci štvorčlenného turnaja D. Súča a Melčice o súťaž nižšie, hoci miestni znalci sa popod fúz veľavýznamne usmievajú, že keby technicky i kombinačne očividne vyzretým Melčičanom v posledných kolách minulého i predminulého ročníka náhle neodišla forma, určite mohli kopať vyššie. Kurz Hornosúčanov navyše stúpol po čerstvom triumfe na predchádzajúcom ( nemenej tradičnom a družobnom ) turnaji v neďalekom Šanove na Morave , kde sa ostrieľaný Pavol Bizoň zaskvel troma gólmi, ktoré mu vyniesli poctu najlepšieho strelca. A to súčanský matador „Palžo“ debutoval v role útočníka, inak kontroluje situáciu z postu stopéra.
Scenár turnaja podľa ktorého si Horná mala zopakovať minulotýždňové finále so Šanovom roztrhali už v úvodnom súboji Melčice. Zúfalý záverečný tlak Hornosúčanov, ktorý vyburcoval predovšetkým Juraj Coník (napriek handicapu po dlhšom tréningovom výpadku zapríčinenom patáliami s kolenovým väzom spriadal ofenzívne nájazdy á la Zidane), stačil iba na infarktové brvno v poslednej minúte. Svietivooranžové kopačky lotto „hornosúčanského Šukera“ - Jozefa Kučeráka síce hrozili, ale muška garantujúca titul najlepšieho kanoniera mu na ne sadla až v dueli o tretie miesto. (Prísne podľa chorvátskeho vzoru Šuker z MS vo Fancúzsku). Záverečný vabank HS vtiahol do hry aj aktuálneho fotoreportéra Petra Michala doslova a do písmena. S neomylnou anticipáciou hodnej chodiacej encyklopédie a znalca duší HS striehol v momente rohového kopu na vytypovaného strelca autenticky priamo na šestnástke v dynamickej fotoreportérskej póze. Gól však ako na potvoru nie a nie cvaknúť , ale stačil aspoň tlmočiť mobilizačné verdikty ustarosteného starostu Pavla Bilčíka, ktorý veril a udatne tŕpol do posledného hvizdu. V druhom „semifinále“ Dolná Súča - Šanov až penaltová ruleta určila, že Horná sa so Šanovom predsa len stretne, i keď iba v malom finále o bronz. V ňom si už Hornosúčania udobrili mierne frfľajúcich fanúšikov a rodinných príslušníkov, do karát im zahral aj profesorský výkon Melčíc vo veľkom finále. Dostali do rúk argument, že ich vyradil neskorší víťaz a aj so susedmi z Dolnej sa bude dať vydržať- preskočili ich iba o jednu priečku a vo vzájomnom súboji neprehrali. Teoretická futbalová analýza i pestrá spoločenská gradácia na pôde útulného disko“Queensu“ u Jara Zemanoviča „Guličku“ a priľahlej terase priamo v areále dolnosúčanského štadióna bola naozaj dôkladná a vyčerpávajúca. Leitmotív vydareného podujatia vo „francúzskej atmosfére“, vrch Krásin dôstojne nahradil Eifellovku, sympaticky symbolizovali manželia Vřbovci. Márii, rodáčke z Dolnej, ktorá sa vydala za Milanom do Hornej nielen preto, že jej postavil milý domček, fanúšikovské srdce stále bije v rytme rodného listu. Milan, ktorý je svojou firmou Rozvádzače čitateľný na dresoch Hornej ako jeden zo sponzorov, namiesto toho aby svojich futbalistov zjazdil, vytiahol harmoniku a všetkým ukázal ako sa hrá pre potechu divákov i svoju.
Poradie futbalového Hornosúčanského turnaja 98 na štadióne v Dolnej: 1. Melčice, 2. Dolná Súča, 3. Horná Súča, 4. Šanov.
VOJTECH JURKOVIČ
