Kubánsky spisovateľ Alejo Carpentier (1904-1980), syn francúzskeho architekta a ruskej učiteľky jazykov, dozrieval umelecky v Paríži, kde okrem svojho pobytu v rodnej vlasti strávil polovicu života. Študoval architektúru a hudbu, písal libretá pre balet a umelecky sa stýkal najmä so surrealistickými básnikmi a výtvarníkmi. Tí mali na jeho literárny vývoj najväčší vplyv. Na skutočnú spisovateľskú dráhu sa vydal až ako štyridsaťpäťročný krátkym románom E1 reino de este mundo - Kráľovstvo z tohto sveta. („Skutočným spisovateľom sa stáva človek až po štyridsiatke,“ povedal Bohumil Hrabal.) Podnetom pre román sa mu stala návšteva Haiti, kde ho zaujala zvláštna príroda a búrlivé dejiny. V predhovore tejto knižky použil termín „lo real-maravilloso“, ktorým označoval úchvatnú prekvapujúcu skutočnosť latinskoamerického sveta najmä z pohľadu Európana, ktorým vlastne pôvodom a väčšou časťou života bol. Termín, vychádzajúci zo surrealistického slovníka, bol neskôr rôzne interpretovaný a nakoniec sa ustálil ako „reálne zázračno“ - magický realizmus (výraz bol známejší vo výtvarnom umení, jeho autorom je nemecký kritik Franz Rohe). Tak býva označovaný hlavný prúd románovej produkcie prakticky všetkých krajín Latinskej Ameriky v 20. storočí a Carpentierova kniha zasa za akýsi manifest magického realizmu na literárnom poli. Jeho román môže slúžiť aj ako popis dejín Haiti druhej polovice osemnásteho a začiatku devätnásteho storočia najmä popisom reálií. Realita je však v zákutiach riadkov voľne prelievaná synkretickým náboženstvom čiernych otrokov, myšlienkami Francúzskej revolúcie a kultom voodoo. Ide o príbeh neustáleho hľadania šťastia a pokojného života, o neschopnosti nájsť ho „práve tu“, na tomto svete, na tomto mieste, o klamlivých predstavách, ktoré si človek vytvára. Kolonizátori snívajú o návrate domov, preklínajú ostrov a pri prvej možnej šanci sa vracajú naspäť do Francúzska, aby s hrôzou zistili, že ich domov je miesto, ktoré práve opustili. Podobne černošskí otroci nostalgicky a v legendách hovoria o krajinách svojich predkov. Carpentier romantizujúce predstavy ironizuje a poukazuje na bludný kruh diktátorov bez rozdielu vyznania, farby pleti, politického smeru, priateľstva. To vedie hlavného hrdinu románu ku konštatovaniu, že hľadanie je v zásade zbytočné a vysnený raj je vlastne v „kráľovstve tohto sveta“. Pekne napísaný literárny útvar je pozoruhodnou pilotnou štúdiou magického realizmu, ktorý tak radi akceptujú aj naši čitatelia.

PAVEL MALOVIČ

(Autor je spolupracovníkom SME.)