ná preto, že má otvorený charakter a že umožňuje doslova všetkým voľne vojsť do priestorov, kde ju tvoria. Amerika sa budovala z chudobných ľudských zdrojov, budovala sa len ich húževnatosťou, cieľavedomosťou a nesmiernym úsilím. A práve medzi členmi tejto dnes už bohatej spoločnosti sa objavia aj ľudské typy neznášajúce priam chorobne inštitúcie či politické postavy reprezentujúce demokraciu. Taký bol Lee Harvey Oswald, ktorý poslal na onen svet prezidenta Johna Kennedyho. Taký bol Jay Ray posadnutý zavraždením Martina Luthera Kinga, občianskeho vodcu amerických černochov, z podobných pohnútok vychádzal Bisar Sinhar, keď v losangeleskom hoteli Ambasador čakal s nabitým revolverom na senátora a potenciálneho prezidentského kandidáta Boba Kennedyho, brata zabitého Johna. Psychopatické sklony prejavoval John Finckley, ktorý z bezprostrednej blízkosti vystrelil na prezidenta Ronalda Reagana na začiatku jeho prezidentskej kariéry. Našťastie ho nezabil, ale jedna guľka posadila navždy na invalidný vozík jeho tlačového tajomníka Johna Barryho, neskôr muža, ktorý sa zasadil za vypísanie čakacej lehoty na nákup zbrane a na zákaz predaja niektorých nebezpečných typov. Pred vyše dvoma rokmi fanatik Timothy McVeigh podomácky vyrobenými výbušninami odpálil federálnu budovu v Oklahome a zabil 168 ľudí. Posledným tragickým prípadom je psychopat Russell, ktorý už od roku 1991 vyhlasoval, že ho „jeho priateľ Clinton zradil a že raz bude za to pykať“ a ukradol otcovi pištoľ značky Smith and Wesson kalibru 38, ktorú si môžete bežne kúpiť za 350 dolárov. (V Las Vegas stačí, ak dokážete obchodníkovi so zbraňami, že bývate v meste 30 dní a môžete si dokonca kúpiť obávanú „barretu“… ) A prečo mal Clinton Vestona zradiť? Pravdaže ide o výmysel psychopata. Títo dvaja muži sa nikdy nepoznali ani nestretli. Ale jeho otec predsa len niečo naznačil: „Môj syn už raz Washington navštívil a priniesol so sebou hŕbu veľmi vážne vyzerajúcich dotazníkov. Všetky mali hlavičku tajnej služby CIA. Povedal mi, že bude agentom CIA…“ A keďže sa ním nestal, pretože svojou inteligenciou, najmä psychopatickými sklonmi nemohol splniť náročné požiadavky kladené na člena tajnej služby, svoju zlosť si vybíjal nebezpečnými útokmi na adresu Billa Clintona.
Psychiater Barris Spoda, ktorý sa podobnými výrokmi zaoberá, tvrdí, že ročne je v Amerike zaznamený približne milión násilníckych výrokov konkrétnych osôb na adresu amerických politikov, a zvlášť prezidenta. Na podobné pomery ešte na začiatku 70. rokov upozorňoval demokratický senátor Mike Mansfield a navrhoval, aby bola budova Senátu strážená a návštevníci prísne preverovaní. Jeho návrh však neprešiel a kontrola je dosť laxná. A tak má teda plné ruky práce najmä CIA, ktorá aj keď Vestona sledovala, práve v osudný deň ho podcenila… Ale budova na Capitol Hill, symbol americkej demokracie, zostáva aj po tejto tragédii otvorená pre daňových poplatníkov, ale aj zahraničných turistov. Ako dodáva historik Richard Beiker - je to predsa dom amerického ľudu…
MICHAL HAVRAN
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
