Miroslav Lipták, kapitán slovenského tímu I a náš najskúsenejší cyklista, na otázku, ako sa mu najlepšie jazdí, odpovedal lakonicky, ako skúsený kozák: „Najlepšie je byť v popredných skupinách, lebo človek nikdy nevie, ktorý únik sa vydarí.“ On sám sa včera často aktívne zapájal do pokusov o prekvapenie pelotónu. Napriek tomu, že sa dlho liečil a vlastne forma sa mu iba pomaly vracia. „Som už v pohode, ale zatiaľ iba na rovinách. V kopcoch musím zatínať zuby,“ povedal v cieli tvrdošínskej etapy. Na otázku, či by finiš ešte raz zopakoval, vysvetlil: „Nastúpil som, myslím, dobre, keď to spätne zoberiem, tak ak by som mal o päťdesiat metrov väčší náskok, tak sa udržím na prvom mieste až po cieľ.“ Takto ho predstihli dvaja na páske. Ale aj tak to bol husársky kúsok od muža, ktorý nie je typický šprintér. „Keď som na bedni, tak som spokojný,“ doplnil na margo svojho výsledku. Bedňa - to je aj bronzová tretia priečka v etape. Lipták si pochvaľuje spoluprácu v slovenskom družstve, verí, že spolu s Riškom môžu v ďalších etapách povedať svoje aj do celkového poradia. Kiežby tieto predpoklady vyšli. Jeho tréner Kveran prorokoval, že je Lipták v dobrej pohode. A čím starší, tým skúsenejší. Do Tvrdošína to naznačil, teraz to musí potvrdzovať. Škoda, že to nevyšlo práve v Tvrdošíne. Tam je malý cyklistický raj. Záujem o preteky ako na Tour de France. Nabité cesty okolo trate. Na naše pomery priam neuveriteľné. JÁN MIKULA, Tvrdošín