cké, politologické a literárnovedné problémy našej doby. V literárnych vodách sa pohybuje zaujímavý titul kanadskej profesorky literatúry českého pôvodu Evy Le Grandovej s názvom Kundera aneb paměť touhy. Jej esej sa zaoberá cyklom siedmich románov Milana Kunderu a končí sa až pri Pomalosti - Kunderovom diele napísanom už vo francúzštine, ktorým sa očividne začína nové spisovateľovo literárne obdobie. Esej Evy Le Grandovej po mnohých iných pokusoch zmapovať Kunderu je zvláštna tým, že sa slávneho spisovateľa nesnaží vykladať filozoficky, ani z neho nerobí „majstra myslenia“, ako tomu bolo často predtým, ale na Kunderu sa pozerá výlučne ako na románopisca. Filozofickými lahôdkami sú texty Ivana Blechu (Jan Patočka) a Hansa Ebelinga (Martin Heidegger). Ivan Blecha ponúka monografiu významného predstaviteľa európskej fenomenológie, Husserlovho žiaka a hlavnej osobnosti českej povojnovej filozofie Jana Patočku, ktorý napriek veľkosti svojho diela, no „vďaka“ neochote byť lojálny k režimu, zostával vždy v úzadí. Kniha Hansa Ebelinga sa nepozerá iba na filozofické dielo Martina Heideggera, ale predovšetkým na spor, ktorý vznikol pre kontroverzný Heideggerov vzťah k nemeckému fašistickému režimu a ktorý zo sporu historikov prerástol do sporu filozofického. Ebeling sa teda pokúsil nielen predstaviť čitateľovi filozofovo dielo, ale aj ponúknuť možnosť, ako v ňom nezablúdiť. Mezi demokracií a diktaturou je autobiografický titul Jaroslava Krejčího - kontrastná spleť osudov otca a syna. Profesor Krejčí, ktorý si viac ako päť rokov odsedel v komunistickom väzení za velezradu, bol prepustený až po amnestii v šesťdesiatych rokoch. V knihe, kde oživuje svoje bolestivé spomienky na život strávený v exile, zďaleka nejde len o osobné zážitky, ale aj o ich všeobecnejší zmysel pre súčasnú dobu.