Zajtra má vláda uverejniť svoje programové vyhlásenie a v polovici augusta (do 30 dní od vymenovania) bude podľa českej ústavy žiadať o dôveru poslancov parlamentu. Z niektorých čerstvých, ale aj skorších vyhlásení ministrov nového kabinetu možno usúdiť smerovanie prvej jednofarebnej vlády v histórii Českej republiky.
DOTÁCIE PRE AGROSEKTOR
Jan Fencl, minister poľnohospodárstva, pôsobil pri riadení poľnohospodárskych družstiev v okolí Hodonína, od roku 1990 je predsedom Zväzu poľnohospodárskych družstiev a spoločností. Toto záujmové združenie vystupovalo kriticky voči doterajším pravicovým vládam. Podľa ministra Fencla vláda navrhne legislatívne opatrenie na stanovenie vzťahu medzi producentmi a spracovateľmi najmä v oblasti platieb za potravinársky tovar. U nás takéto opatrenie vyplýva zo zákona o poľnohospodárstve, zákon však ešte nie je platný. Sociálnodemokratická vláda chce podporiť vznik odbytových a obchodných družstiev prvovýrobcov (nadviazalo by sa na tradíciu predvojnovej ČSR). Fencl chce iniciovať vznik agentúry na podporu vývozu. Chce tiež prijať opatrenia na zamedzenie prenikania subvencovanej alebo podvodne deklarovanej potravinárskej produkcie zo zahraničia. Pri rozhodujúcich agrokomoditách sa majú uplatňovať trhové poriadky a majú sa garantovať minimálne ceny. Cieľom agrárnej politiky vlády má byť aj zabránenie devastácie českého vidieka. Fencl tvrdí, že dotácie do poľnohospodárstva zvýši až na 30 mld Kč ročne. Rozpočty doterajších pravicových kabinetov dávali na priame poľnohospodárske dotácie 5 mld Kč v roku 1993, postupne sa zvýšili na 6,7 mld Kč v minulom roku a v tomto roku sa plánujú vo výške takmer 10 mld Kč. Agrárna politika podľa Fencla má byť kompatibilná so spoločnou agrárnou politikou EÚ. Fenclovo pôsobenie s nádejou očakávajú najmä juhomoravskí vinohradníci a ovocinári, pretože sa zasadzoval za podporu týchto plodín.
Predseda vlády Miloš Zeman pri uvádzaní Jana Fencla do funkcie ministra povedal, že agrárny sektor má svoje špecifiká, napríklad zaisťuje stabilizáciu vidieckeho osídlenia, a zúčastňuje sa pri tvorbe krajiny. Zároveň poľnohospodárstvo slúži ako stabilizačný faktor ceny potravín, a tým aj ako antiinflačný faktor.
MINISTER GRÉGR, BÝVALÝ RIADITEĽ PODNIKU, ZACHRÁNIL DESTU PRED NEMECKÝMI INVESTORMI
Ministrom priemyslu a obchodu sa stal Miroslav Grégr - 68-ročný priemyselník zo „starej školy“. Viedol podnik Desta, a. s., Děčín od roku 1962, v období normalizácie bol odstavený, lebo neposlúchol príkazy stratégov RVHP o útlme výroby vysokozdvižných vozíkov. Do Desty sa vrátil v roku 1990, potom pôsobil krátko v Pithartovej porevolučnej českej vláde. Od polovice roku 1990 viedol Destu, presadil modifikáciu jej privatizácie za investičné kupóny tak, že akcie Desty neboli verejne obchodované a 28 % akcií zostalo v držbe FNM ČR. Takýto model bol podľa Grégra potrebný, aby sa fabrika nedostala do rúk nemeckým investorom. Grégr ešte ako opozičný politik - tieňový minister priemyslu presadzoval ingerenčnú štátnu priemyslovú politiku, ktorá mala spočívať v podpore exportu a v revitalizácii priemyslu. Peniaze na revitalizáciu by podľa Grégra mal štát získať predajom štátneho majetku. Na margo zlého ekonomického stavu Desty Grégr v časopise Týden povedal, že neurobil pri riadení Desty žiadnu chybu, možno len s jej reštrukturalizáciou mal začať o rok skôr. Grégr otvorene povedal, že za minulého režimu mohol strojársky podnik lepšie prosperovať ako dnes, lebo štát ho podporoval. Treba pripomenúť, že kumulatívna strata Desty od roku 1993 dosiahla pol miliardy korún a banky ju odmietajú úverovať. V minulom roku sa Grégr vzdal svojich funkcií v Deste a nedávno Destu ovládla akciová spoločnosť Istrofin Bratislava. Tá vo fabrike presadila niektoré ozdravné opatrenia vrátane prepúšťania zamestnancov. FNM ČR nedávno vyhlásil verejnú súťaž na predaj svojho podielu v Deste za 15 % jej nominálnej hodnoty.
Od ministra Grégra očakávajú prínos pre český priemysel podľa ich nedávneho vyjadrenia predstavitelia najväčších strojárskych podnikov, ktoré sú v domácich rukách: Škoda Plzeň, a. s., a ČKD Praha, a. s.
MINISTER FINANCIÍ ŽIADA DEFICITNÝ ROZPOČET
Minister financií Ivo Svoboda povedal, že navrhne zmenu zákona o rozpočte na tento rok v tom zmysle, že bude deficitný vo výške najmenej 5 mld Kč. Hoci na polroku bol stav českého rozpočtu mierne prebytkový, očakáva sa deficit najmenej vo výške 5 mld Kč v dôsledku neplánovaných výdavkov na nedávne parlamentné voľby a na vyšší príspevok na zdravotné poistenie pre poistencov štátu, o ktorom rozhodol parlament v máji v záujme zlepšenia financovania zdravotníctva. Hoci ČSSD vo volebnom programe chcela privatizáciu bánk výrazne spomaliť, Svoboda sa nedávno k privatizácii bánk vyjadril dosť neurčito, lebo na jednej strane povedal, že rozhodnutie o privatizácii štátnych podielov v troch bankách urobí vláda do konca roka 1999, avšak k ich reálnemu prevzatiu investormi môže prísť neskôr. Podľa demografického vývoja v ČR vzrastú výdavky na dôchodky, ktoré sa vyplácajú priamo zo štátneho rozpočtu. Dôchodkový systém sa stáva príťažou pre štátny rozpočet, lebo bilancia príjmov a výdavkov je už v súčasnosti deficitná vo výške asi 10 mld Kč.
Najpopulistickejším predvolebným sľubom Zemanovej ČSSD bolo, že zvýšenú vekovú hranicu odchodu do dôchodku na 62 rokov pre mužov, ktorú uzákonila Klausova vláda v roku 1996, vláda ČSSD hneď vráti späť. Ale už minulý týždeň Miloš Zeman povedal, že tento sľub asi nesplní a vyhovoril sa na nízky rast HDP za prvý štvrťrok, o ktorom sa vraj dozvedel až deň pred voľbami.
Napriek podpore podnikov vláda očakáva zvýšenie nezamestnanosti.
Podpredseda vlády pre ekonomiku Pavel Mertlík, vekovo najmladší člen vlády pochádzajúci z akademického prostredia, povedal, že rozpočet na budúci rok skonštruuje jeho vláda ako deficitný, pričom sa peniaze použijú na podporu školstva a vedy. Vláda bude podporovať konkrétne reštrukturalizačné projekty podnikov, do ktorých bude zasahovať. Peniaze sa použijú aj na zvýšenie platov v rozpočtových a príspevkových organizáciách. So zvýšením platov sa počíta od začiatku budúceho roka, avšak počet pracovníkov v tejto sfére sa zníži. Deficit rozpočtu v zmysle maastrichtských kritérií nemá prevýšiť 3 % HDP. Nezamestnanosť v ČR bude podľa Mertlíka kulminovať v roku 2000 na úrovni 10 % (v súčasnosti sa pohybuje pod hranicou 6 %).
Vo vzťahu k ČNB, ktorá podľa českých zákonov úplne nezávisí od vlády, očakáva Mertlík, že sa s jej manažmentom zhodnú na základných princípoch hospodárskej politiky. Rozpory budú spočívať najmä v protiinflačnej politike, o ktorej si Mertlík myslí, že v období stagnácie ekonomiky protiinflačné pôsobenie centrálnej banky nie je vhodné.
JURAJ ĎURČENKA
