s. r. o.
Uhrík na úvod svojej prednášky upozornil na citlivé miesta v hospodárstve Slovenska: napätosť v zahraničnoobchodnej bilancii, v plnení štátneho rozpočtu a nevyvážený vzťah produktivity práce a miezd. K tomu pristupuje problém finančných zdrojov pre výrobu a jej racionálny rozvoj tak, aby naše podniky mohli v porovnaní so svetom pracovať v solídnych konkurenčných podmienkach. Keď sledujeme vývoj slovenského hospodárstva, ukazuje sa, že podiel priemyslu na HDP sa začal v posledných rokoch zvyšovať. Od strojárstva očakávame, že bude motorom priemyslu a že pomôže zlepšiť zahraničnoobchodnú bilanciu. Automobilový priemysel ako súčasť strojárstva začína hrať závažnú úlohu. Podiel automobilového priemyslu na strojárstve minulý rok dosiahol tretinu, pripomenul Uhrík.
Treba sa rozhodnúť, či rozvoj strojárstva zabezpečíme vlastnými silami alebo za účasti strategických partnerov. Čo dnes chýba nášmu strojárstvu? - položil otázku Uhrík a odpovedal: V prvom rade efektívny odbyt, nie hocijaký odbyt, ale taký, ktorý je porovnateľný so svetovými cenami. V druhom rade chýba strojárstvu dostatok kapitálu na výrobu a rozvoj. Tretí nedostatok spočíva v úrovni kvality našej produkcie. Ukazuje sa, že najrýchlejšie riešenie všetkých troch nedostatkov nášho strojárstva spočíva v spojení so strategickým partnerom. Doterajšie pokusy s kooperáciami a inými klasickými komerčnými cestami sú príliš pomalé, domnieva sa Uhrík. Aké podmienky z našej strany majú byť vytvorené, aby zahraničný kapitál prúdil na Slovensko? Sú tu dva závažné momenty: ekonomické a politické prostredie. Keď porovnávam tieto podmienky s okolitými reformnými ekonomikami (maďarskou, českou, poľskou), naše podmienky sú porovnateľné s týmito štátmi, pokračoval Uhrík. Volkswagen to aj tak chápe, a preto presadzuje na Slovensku ďalšie investície. Treba však stabilizovať časť legislatívy pre podnikanie. Vytvoril sa rad dobrých zákonov, avšak častými zmenami sa vytvára dojem nestability. Uhrík sa domnieva, že treba presvedčiť svet o nezvratnosti našej orientácie na zjednotenú Európu.
Ďalší problém spočíva podľa Uhríka v zodpovednosti manažmentu slovenských podnikov za uskutočnenie racionálnych fúzií so zahraničnými partnermi. Myslenie manažmentu sa stáva rozhodujúcim pre uskutočnenie vstupu kapitálu. Ako príklad uviedol vstup kórejského Samsungu do Calexu, ktorý sa schvaľoval v tom istom období ako vstup Volkswagenu do BAZ-ky. Výsledky oboch fúzií sú diametrálne odlišné, upozornil Uhrík.
Po transformácii ekonomiky, keď sa rozpadli obchodné organizácie, sme ostali obnažení. Dnes vybudovať veľkoobchodnú sieť, ktorá by bola schopná uspieť v džungli konkurencie, je najdrahšia vec, ak sledujeme výrobu od jej prípravy až po predaj. Aj preto sú nutné fúzie so zahraničnými partnermi. Je málo výrob, kde na predaj výroby stačí domáca obchodná sieť. Fúzie dnes prebiehajú aj vo svetových automobilkách, Chrysler sa spojil s nemeckým Daimlerom, upozornil Uhrík.
Manažéri sa obávajú straty suverenity nad majetkom. Nebezpečné je, keď sa manažment a vlastníci prekrývajú, negatívom je aj nízka teoretická pripravenosť manažmentu. Je potrebné cieľavedomé vyhľadávanie zahraničných partnerov. Avšak rad slovenských manažérov nepozná svojich potenciálnych investorov. Manažéri sa pri fúziách dostávajú do náročného prostredia. V súčasnosti stredoeurópske krajiny sú pre zahraničných investorov zaujímavé, ale v budúcnosti sa nimi môžu stať krajiny na východ od nás.
Boli tu sny generácií, aby sa v Bratislave vytvorila automobilka, uviedol Uhrík. V roku 1991 bol projekt, ktorý bol zakotvený zmluvou medzi vládou SR, BAZ, š. p. a Volkswagenom, podľa ktorého sa mala vybudovať výrobná kapacita na 30 tisíc vozidiel a 200 tisíc prevodoviek a malo sa zamestnávať 1500 pracovníkov. Takáto výrobná štruktúra je v závodoch Volkswagenu netypická. Buď sú orientované na výrobu agregátov, alebo na montáž. Uhrík zhodnotil súčasné výkony Volkswagenu Bratislava. V roku 1996 sa vyrobilo 30 tisíc automobilov, v roku 1997 40 tisíc a v roku 1998 sa má vyrobiť 120 tisíc. Minulý rok sa vyrobilo 283 tisíc prevodoviek, tento rok sa má vyrobiť 322 tisíc, máme vyrobiť 7,2 milióna komponentov pre automobily. Vo finančnom vyjadrení sme minulý rok vyrobili tovar za 22 mld Sk, tento rok to má byť 54 mld Sk. Kým v roku 1996 sa v automobilke investovalo za 42 mil. DEM, minulý rok sa investovalo 123 mil. DEM a pôvodný plán na tento rok bol 170 mil. DEM. V máji padlo rozhodnutie vedenia Volkswagenu preinvestovať tento rok 230 mil. DEM (vyše 4,5 mld Sk). Vlani sme zamestnávali 3400 ľudí, v súčasnosti zamestnávame 4800 pracovníkov a navyše 900 pracovníkov máme požičaných z 20 slovenských fabrík, povedal Uhrík. Dosiahli sme produkciu 500 automobilov denne a 1300 prevodoviek. Počas ďalších dvoch rokov ako minimálny variant chceme dosiahnuť produkciu 1000 vozidiel denne. Popri nitrianskej spoločnosti Volkswagen Elektrické Systémy, s. r .o. (bola založená 1. januára 1996), kde je zamestnaných 1500 pracovníkov, sme dostali z Wolfsburgu schválenie založiť v martinskej lokalite ďalšiu fabriku na výrobu komponentov pre vozidlá.
Uhrík poukázal na štruktúru exportu: 48 % Nemecko, 9 % Francúzsko a Belgicko, 8 % Taliansko, 7 % Rakúsko, 5 % Švajčiarsko. Celkom na export smeruje 99 % produkcie. Volkswagen Bratislava napriek značným investíciám, ktoré sú dovozne náročné, má aktívnu zahraničnoobchodnú bilanciu vo výške asi 2,5 až 4 mld Sk ročne. Bez investícií predstavuje zahraničnoobchodné saldo spoločnosti 10 mld Sk.
Máme dobrú kvalifikačnú štruktúru, 98 % zamestnancov má odborné vzdelanie, takmer polovica má maturitu. Priemerný vek pracovníkov je 28 rokov. S touto mládežou sa podarilo dosiahnuť výsledky, ktoré sú prekvapením aj pre našich nemeckých šéfov, zdôraznil Uhrík. Z desiatich závodov Volkswagenu v Európe sme sa po 7 rokoch existencie Volkswagenu Bratislava dostali v mnohých ukazovateľoch na prvé miesto. U nás vykazovaný priemerný plat 15 tisíc Sk sa počíta bez platov 40 členov manažmentu. Našich súčasných 5000 pracovníkov sme vybrali zo súboru 45 tisíc pracovníkov, povedal Uhrík a naznačil ťažkosti pri výbere pracovníkov. V súčasnosti začíname narážať na nedostatok a na nepripravenosť v niektorých profesiách. V minulosti padli odborné učilištia a pri vysokoškolsky vzdelaných pracovníkoch chýba jazyková pripravenosť. Učilištia a vysoké školy začínajú zaostávať za našimi požiadavkami, dodal Uhrík.
JURAJ ĎURČENKA
